STARÁ TURÁ. Nezvratné architektonické zmeny a socialistická industralizácia premenili mesto na nepoznanie. So zemou zrovnali hlavnú ulicu, stovky rodinných domov, obchodíkov, krčiem, dielní i mlyn, ktoré nahradili paneláky.
Stotridsaťstranová publikácia zmapovala zaniknuté podoby mesta vďaka takmer štyrom stovkám fotografií, množstvu nezvyčajného textového materiálu i unikátnym mapám, ktoré nakreslila autorka. Mravenčiu prácu autorky sprevádzali hodiny strávené v múzeách i archívoch. Okrem rozsiahlej fotočasti spomína na dominantné budovy Starej Turej, ktoré dnes už neexistujú, legendárne staroturianske postavičky, prezývky, skvelých remeselníkov či prvenstvá Starej Turej.
„Knihu som začala pripravovať už pred rokom 2009. Výstavou historických fotografií ma k jej vzniku inšpiroval kamarát Vladimír Dinga,“ prezrádza autorka.
Jej pôvodným zámerom bolo zachytiť architektonické kontrasty minulosti a súčasnosti. Napokon sa rozhodla výlučne pre históriu.
Tú zdokumentovala aj mapami, do ktorých zakreslila všetky existujúce domy v 20. storočí. „Prečíslovania domov sa udiali v rokoch 1906, 1930 a 1975. To platí dodnes. Podľa fotiek som kreslila priečelia a zapisovala majiteľov i obchody od roku 1906,“ hovorí. Prvá mapa mala dĺžku takmer tri metre.
Jedna z ulíc akoby vôbec neexistovala
Eva Tomisová postupne zmapovala všetky ulice histórie. S prípravou materiálu jej výrazne pomohol aj manžel, ktorý desiatky rokov fotí podoby Starej Turej.
„Jedna z ulíc na fotkách skoro neexistovala. Všetky jej okná, brány i strechy sa mi podarilo zakresliť vďaka živému rozprávaniu pani Paštykovej. Napokon sa našli aj nejaké fotky a s nákresom to sedelo,“ hovorí vyštudovaná ekonómka. Vďaka nej ostane pre ďalšie generácie zachované detailné posolstvo o uličkách minulého storočia. V nich bolo zbúraných takmer štyristo domov. Mnohé z nich jej veľmi chýbajú. „Nechať mali aspoň hlavnú ulicu. Pre mnohých ľudí to boli osobné tragédie, keď im búrali domy. Je mi to ľúto,“ spomína Tomisová.
Napriek tomu, že fotografie z archívov majú aj vyše sto rokov, ich kvalita je výborná. Nechýba na nich ani drogéria, ktorá bola najstarším fungujúcim obchodom.
Unikátne posolstvo skrýva aj textová časť
Nielen Bratislava mala svojho Schöne Naciho. Uličky Starej Turej dodnes sprevádza duch postavičiek, ktoré mali svoje jedinečné osudy. Janko Pe, Ujček Zelo Fajčár, Hlinár, Róza či Fúzo sú iba malým výpočtom z nich. Fúzo mal dokonca konzumovať psie mäso.
„Na Janka Pe si pamätám ešte z detstva. Chodil s palicou a hovorilo sa, že vyvoláva duchov. Paličkou udieral do každého kríka a vykrikoval Pe, Pe,“ spomína autorka.
V jej knihe nechýbajú ani stovky staroturianskych prezývok. Amerikán, Fidel, Slepačí Koš, Uhlobarón či Rodčild dodávajú knihe dobové čaro. To sa autorke podarilo vyšperkovať aj prehľadom dnes už neexistujúcich obchodov.
„Dokonca som sa dozvedala, že na Sturej Turej žil aj pán, ktorý vyrábal cimbaly,“ dodala. Jej kniha si vďaka pútavému obsahu získala priazeň medzi čitateľmi všetkých generácií. Starších ľudí vrátila do mladosti, mladým zasa približuje miesta, ktoré na vlastné oči už nikdy neuvidia.
