Bývalé sídlo Trenčianskej župy prešlo mnohými zmenami a renováciami. Trenčania poznali tento objekt ako stredisko politických rokovaní, gastronómie či umenia.
TRENČÍN. Aj budovy majú svoju históriu a osudy, nie sú iba nemými kamennými svedkami doby. Niektoré dôverne poznáme, iné sú menej známe. Medzi takéto patrí povodne meštiansky dom na južnej strane dnešného Mierového námestia pod popisným číslom 22.
Vznik budovy
Postavili ho v 15. storočí na úzkej stredovekej parcele, vedľa ktorej viedla od počiatku zástavby úzka ulička na „Hôrku“ k domom roztrúseným na svahu pod hradom.
Na storočie, keď bol postavený, poukazuje pivnica s kamennou klenbou a primárne osadeným kamenným portálom. Vznik budovy je archívne doložený z prvej polovice 16. storočia. Prvým majiteľom bol v období rokov 1541-1548 Vavrinec Literatus, trenčiansky richtár.
Od predchádzajúceho majiteľa Mikuláša Bonu v roku 1633 odkúpila dom za 500 zlatých Trenčianska župa, aby celé storočie slúžil jej administratívnym potrebám.
Nízka cena domu svedčí o tom, že v tej dobe ešte nebol prestavaný, podľa dispozície, klenieb a zachovaného tvaroslovia ho rozšírili niekedy pred polovicou 17. storočia na trojtraktový, poschodový dom prejazdového typu.
Po rozsiahlom požiari, ktorý v roku 1708 postupne zachvátil domy na námestí, dala župa takmer celkom zhorený objekt opraviť. Škodu odhadli na 1 600 zlatých. Tieto opravy už nie sú viditeľné, pretože ich prekryla stavebná obnova v druhej polovici 19. storočia.
Majitelia boli rôzni
V roku 1734 kúpil dom Jozef Ilešházi, dedičný župan Trenčianskej župy, a do jeho rozsiahleho paláca pri Hornej bráne sa župa presťahovala. Dnes sídli v historickej budove Trenčianske múzeum. V polovici 18. storočia predal Ilešházi dom č. 22 Jozefovi Matašovskému, vlastníkovi viacerých nehnuteľností na námestí.
V tom období bol krátku dobu v budove výčap, a zároveň bol aj domovom murára Jána Stumffola. V období rokov 1813 až 1837 bol majiteľom domu František Burg, bola tam aj remeselnícka dielňa Jána Paszcala. Od roku 1840 patril dom obchodníkovi Karolovi Alajtnerovi, neskôr tu bola krčma, ktorá patrila židovskému obchodníkovi Samuelovi Hronovi.
Pred koncom 19. storočia došlo k úprave fasády a celkovej dispozície objektu. Vtedy bol do zadnej časti parcely vstavaný malý dom takmer štvorcového pôdorysu so samostatným vchodom z Matúšovej ulice. Fasádu mal orientovanú do uličky.
Prejazd v pravej časti domu aj pôvodný vstup do pivnice zrušili. V roku 1857 bolo v dome päť izieb, jedna komora, schodisko na poschodie.
Na dobových pohľadniciach z konca 19. storočia figuruje na dome tabuľa oznamujúca, že je v dome Karola Lenca „Lencov Hostinec“.
Krátko pred prvou svetovou vojnou bývali v dome Vojtech Badik a Alexander Medveczký. Podľa starého číslovania v rokoch 1918-1924 obýval dom s popisným číslom 520 krajčír Jozef Reihel.
Nezvládnutá prestavba
Dodatočné stavebné úpravy a prestavby objektu neprospeli, počas 20. storočia bol iba ďalej narušovaný. Najviac ho poškodila posledná pamiatková obnova v osemdesiatych rokoch. Nerešpektovala to najdôležitejšie - dispozíciu objektu. Odstránila všetky staršie kvalitné prvky (okná, dvere), ktoré nahradila typizovanými.
Napriek pamiatkovej obnove je budova zachovanou architektúrou a nositeľom umeleckohistorických, urbanistických hodnôt, dokumentujúcich stavebný vývin mesta.
V dome sídlil pamiatkový úrad v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, potom tu mala až do roku 2009 sídlo mestská galéria.
V súčasnosti Trenčania poznajú túto budovu pod názvom Galla Gallery. V priestoroch bývalého župného domu nájdete predajňu s dámskou konfekciou, módny salón i výstavné priestory. Možnosť prezentovať svoje diela nemajú len profesionálni umelci. „Chceme dávať priestor predovšetkým mladým vystavovateľom, aby sa práve prostredníctvom nás mohli uchytiť,“ povedal Vladislav Pavlikovský, ktorý je zodpovedný za kultúrne podujatia a výstavy v Galla Gallery.
Dôkazom je i predajná výstava Martina Drába alias „MKLK“ a chystaná umelecká prezentácia študentky Strednej umeleckej školy Patrície Fabovej.
V budúcnosti chce Galla Gallery vystavovať a predávať ručne robené výrobky a vytvoriť priestor pre workshopy a umelecké dielne. „Chceme, aby to tu žilo,“ dodal Pavlikovský. V súvislosti s krédom Galla Gallery „móda , umenie a štýl“ je možné konštatovať, že posolstvo bývalej mestskej galérie, pozdvihnúť kultúrne povedomie Trenčanov naďalej v tejto budove pretrváva.
