V školách pribúdajú detektory na kovy, strážia ich esbéeskári i priemyselné kamery.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Kríza zasiahla aj školstvo. Jej dôsledkom je pokles autority učiteľov a škôl, spochybňovanie učiva, nezáujem žiakov o učenie a rastúce napätie a konflikty v školách. Povedal to matematik Vladimír Burjan, riaditeľ Exam Testing.
V školách pribúdajú verbálne i fyzické útoky, školy v zahraničí pristúpili k detektorom na kovy pri vchodoch. Pribúdajú školské zariadenia strážené bezpečnostnými službami, mnohé z nich sú monitorované priemyselnými kamerami.
„V minulosti bola škola autoritou, za ktorú sa postavili aj rodičia. Tí sú dnes vo väčšine prípadov na strane žiaka. Inštitúcia školy pre nich dnes už nepredstavuje autoritu,“ pokračoval Burjan.
Škola stratila monopol na vzdelávanie
Sprievodným javom krízy škôl je aj ich strata monopolu vzdelávacích obsahov. „Žiaci už nie sú odkazaní iba na školu. Používajú internet, wikipediu a iné informačné zdroje. Domáce vzdelávanie má celosvetovo rastúci trend,“ hovorí Burjan.
Preto by mali byť v školách pedagógovia, ktorí rastúcu generáciu dokážu pritiahnuť a motivovať.
„Ľudia sa učia najmä od ľudí, ktorých majú radi. Škola nesmie byť chladným prostredím, v ktorom dominuje byrokracia,“ tvrdí známy matematik. Žiaci musia získať nový zmysel vlastného vzdelávania. Škola nesmie fungovať ako nezáživná posilňovňa. Podľa Burjana nie je študent z hliny a učiteľ nie je sochár.
Žiakom treba nechať dostatok priestoru, aby sa mohli prejaviť a stať sa aktívnymi subjektami vzdelávania.
Treba hľadať príčinu
Reakciou učiteľa na neposlušného žiaka nesmie byť hnev, ale hľadanie príčiny. „Musíme nazrieť do jeho dušičky a pomôcť mu. Treba si uvedomovať, že každý zo žiakov si niečo prináša aj z rodiny,“ hovorí matematička Ľudmila Burjanová. Veľkým problémom súčasného školstva je aj absolútny nedostatok mužov v základných školách.
Podľa nej by určite pomohlo, keby školstvo zaznamenalo prílev učiteľov. „Muž je iná autorita a na mnohé veci v živote sa pozerá inak. Pokiaľ by v školách bolo viac mužských vzorov, určite by to bolo lepšie,“ potvrdila.
Pri súčasnej finančnej situácii v školstve a mizernom odmeňovaní však nevidia mladí pedagógovia motiváciu pokračovať vo svojej práci a hľadajú si iné zamestnania.
Za neposlušnosťou sú častokrát aj problémy v rodine. „Deti pociťujú nepozornosť svojich rodičov, sú bité, mnohé z nich neboli chcené a nemajú pocit lásky. Pocit nepotrebnosti chcú potom odplatiť a túžia po tom, aby aj iní boli zranení,“ tvrdí Burjanová. Problémy stupňuje aj direktívne vychovávanie detí. Tie sú potom vzdorovité a chcú ukázať svoj odpor voči všetkému.
„V škole chcú dokázať, že si budú robiť, čo chcú. Často si uvedomujú, že ich konanie nie je správne, napriek tomu to robia ďalej.“
Chýbajúci pocit výnimočnosti chcú problémoví jedinci získať rozruchom, ktorým pútajú pozornosť.
