o tréner.
V drese Dukly ste odohrali iba niekoľko úvodných zápasov. Čo spôsobilo váš náhly odchod?
- Zavážilo viacero vecí. Nebol som so svojimi výkonmi spokojný, nemal som dostatočnú podporu zo strany generálneho manažéra. Napokon to vyvrcholilo nedôverou zo strany fanúšikov. Necítil som dôveru. Zvážil som všetky okolnosti a vyšlo to tak, že Duklu opúšťam.
Bol rozhodujúcim momentom zápas proti Martinu, ktorý nevyšiel celému tímu?
- S Martinom to bol z našej strany skutočne zlý zápas. Troška ma zarazila reakcia publika, ktoré veľmi zle znášalo nešťastný gól. Pritom v lige ich všeobecne padá veľa. Hra je ofenzívne ladená, obrancovia sú poväčšinou mladí a nemajú dostatok skúseností. Defenzívna taktika je slabšia a keď sa to skĺbi s tým, že brankár nemá svoj deň, prepadne mu nešťastný puk...
Ste profesionál. Pokúšali ste sa nad to preniesť?
- Trenčianske prostredie je pre mňa špecifické. Bývam tu, všetko som sa tu naučil. Dlhé roky som tu predtým strávil a urobil si povesť. Asi som už ozaj starý, keď na mňa niekto kričí, že som už starý „píp“. To sa ma skutočne dotklo. Nechcem, aby moja manželka s dcérou sedeli v hľadisku a počúvali, že som taký, alebo onaký. A skutočne nepotrebujem, aby za mnou niekto po zápase chodil, nadával mi a div, že ma fyzicky nenapadol.
Cítili ste v tomto neľahkom období podporu zo strany vedenia?
- Celé moje pôsobenie v Dukle bolo zvláštne. Už od začiatku. Najskôr som bol s mužstvom, potom mi odkázali, aby som už ani nechodil. Pár týždňov som si hľadal angažmán. Keďže nenašli mladšieho, zavolali mňa. S pokorou som to prijal. Až na generálneho manažéra to bolo v poriadku. Úprimne, nečakal som, že to takto dopadne, no aj taký je hokejový život.
V Trenčíne končíte. Ako teda bude vypadať vaša budúcnosť?
- To ešte ani sám netuším. Stále som zmluvne viazaný, no verím, že je to už iba otázka niekoľkých dní. Mám ponuky z našej extraligy aj zo zahraničia. Pred chvíľou sa mi napríklad ozvali z Francúzska. Budem to musieť vo svojej hlave ešte prehodnotiť. Rozmýšľam aj nad tým, že by som sa venoval mladým talentom.
Je teda reálne, že by ste zavesili korčule a lapačku na klinec?
- Momentálne vo mne rezonuje zlý pocit a nechuť postaviť sa do brány. Dotklo sa ma, ako ten človek na mňa vyletel. Rozmýšľam, či to má celé ešte vôbec zmysel. Urýchlené závery však robiť nechcem. Možno o pár dní ma to prejde a budem niekde chytať.
Aké spomienky vám zostanú na trenčianske prostredie?
- Trenčín je hokejovou baštou, ľudia majú hokej veľmi radi a vyznajú sa v ňom. V lige patria medzi tých najlepších, no dokážu byť aj poriadne nepríjemní a hokejistom to „osoliť“. Nebudem na nich spomínať v zlom, veď sme spolu prežili veľa pekných chvíľ.
