Ján Uko vyrobil na dvore vlastný orloj

TRENČIANSKE BOHUSLAVICE. Postavy v nezvyčajnom orloji vychádzajú spoza drevených dvierok iba trikrát za deň. Už o šiestej ráno sa zjavuje slniečko, presne na obed sa predstavuje keramická dáma so psíkom a o devätnástej vystraší svojím príchodom ježibaba.

Figúrky v orloji vychádzajú súčasne so zvonením zvonov v Trenčianskych Bohuslaviciach. Zároveň zvonia aj zvony v hodinách a kohút na ich vrchole ukazuje smer vetra.

Hodiny majstra Jána Uka idú už sedem rokov na minútu presne. „Začal som ich stavať v roku 2002 a skončil o tri roky neskôr. Orloj odvtedy bezproblém funguje,“ teší sa jeho tvorca.

Autor pri výrobe štvormetrového hodinárskeho kolosu využil najmä vlastnú fantáziu. Pred desiatimi rokmi ho inšpiroval pán, ktorý vytvoril slnečné hodiny. Tie sú však po zotmení nefunkčné, preto si Ján Uko zvolil výrobu domáceho orloja.

„Chcel som vyrobiť hodiny, ktoré fungujú aj v noci a keď je zamračené. Najskôr som nakreslil technické výkresy, ktoré som postupne premieňal do reálnej podoby,“ prezradil bývalý mechanik-elektronik. Pri vzniku domáceho orloja použil aj elektrický motorček s prevodovkou. Orloj nezabudol ozdobiť motívom východu a západu Slnka i východu Mesiaca.

Svoje hodinárske sny dokázal Ján Uko premeniť počas stoviek hodín práce na skvostné hodiny.
„Použil som mosadz, meď, železo, ale aj ozdobné gombíky a dvierka z kachlí. Nechýbajú ani ozdobné pántiky. Závažia sú z medených trubiek ukončené drevenými uzávermi. Tie som namoril,“ povedal majster. Na vrchu je zvonica, do ktorej po schodíkoch vchádza keramický zvonár. Figúrky z keramiky mu pomáhal modelovať syn.

V orloji zvoní niekoľko zvonov, najväčší z nich však mlčí. „Veľký železný zvon som mechanicky ešte nespustil. Zvony, ktoré nie sú posvätené, vraj prinášajú nešťastie. Tak mi ho rodina spustiť nepovolila, aj keď som ho sám vyrobil,“ usmial sa Uko.

Na dvore rodinného domu si prídu na svoje aj malé deti. Len pár metrov od orloja stojí takmer štvormetrový rozprávkový automat. Spoza drevených bránok sa deťom v niekoľkých podlažiach postupne predstavuje Snehulienka, siedmi trpaslíci, ježibaba, ale aj rôzne zvieratá a bojovníci. Rozprávkovú kulisu dotvára na vrchole postavený hrad.

„V rozprávke nechýba ani zlatokopecká baňa, domček trpaslíkov a princ na koni. Celý dej sa postupne odvíja vďaka niekoľkým kruhom, ktoré sa točia podľa priebehu rozprávky,“ povedal tvorca unikátneho rozprávkového stroja. Na jeho ozvučenie použil starý magnetofón a reproduktory od počítača.

Z magnetofónovej pásky sa odvíja postupne hovorené slovo i rozprávková hudba. Malé deti s otvorenými ústami sledujú ožívanie postavičiek v rozprávkovom stroji. Postupne s plynúcim dejom sa ukazujú jednotlivé kulisy otáčajúce sa na kruhoch s rôznymi priemermi.

„Rozprávku sprevádza aj ježibabino jabĺčko, smrť Snehulienky a jej záchrana princom,“ hovorí rodák z Trenčianskych Bohuslavíc. Na exkluzívne vyzerajúce roztvárajúce sa dvierka využil kusy starého nábytku určeného na vyhodenie.

Strechu „automatu na rozprávky“ vymaľoval majster vlastnými rukami a ozdobil erbom s iniciálkami mena J. U. „Rozprávkové predstavenie trvá približne pätnásť minút. Aj malý vnúčik Matej je ním nadšený,“ dodal na záver jeho starý otec.