LUBINA. Nadšenci starých áut a českej Škody sa stretli v sobotu 18. augusta na historickom vrchu Roh. Ich retrozraz bol najväčším v slovenskej histórii. Dávno vyrobené škodovky nedokázalo zničiť ani ich šrotovanie v roku 2009, ktoré zlikvidovalo dvadsaťtisíc áut tejto značky.
Štvorica pestrofarebných Felicii lákala pohľady návštevníkov. Päťdesiat dva ročné auto so sklápacou strechou je výstavným modelom aj dnes. Mnohí ju považujú za najkrajšiu povojnovú Škodu.
„Auto vyrobili v roku 1960. Na tú dobu boli Felicie drahšie autá, nie každý si ju mohol dovoliť. Predtým ho vlastnil majiteľ z Dolného Srnia. Ja sa na ňom vozím desať rokov,“ prezradil Ľuboš Naď z Lubiny. Dôchodcu presviedčal o predaji viac ako tri mesiace, auto bolo jeho spomienkou na mladosť. Spolu s kamarátmi sa na ňom vozieval na výlety do Luhačovíc. „Felíciu mal skvele zakonzervovanú. Bola na špalkoch a dali sme ju na zem. Motor pretočili kľukou, naliali benzín a hneď naskočila,“ pochválil. Ten sa v čase výroby vyvážal aj do Belgicka, Holandska, Veľkej Británie, Francúzska i severských krajín.
Bielu Škodu Rapid takmer zničila vážna autonehoda
Aj keď Škoda Rapid nepatrí k historicky najstarším vozidlám, veľa ľudí ani netuší, že sa táto značka niekedy vyrábala. „Môj Rapid je z roku 1987, vyrobili ich málo, veľa ľudí si ich dovoliť nemohlo. Našiel som ho na internete a som jeho tretím majiteľom. Kúpil som ho za smiešnych 180 eur celé hrdzavé. Za socializmu stálo takmer šesťdesiattisíc,“ teší sa z auta Mário Valjent (32) z Dubnice nad Váhom.
Auto bolo nepojazdné, stačili však iba dve hodiny opráv a motor naskočil. Vozenie vo vysnívanom Rapide ho po
mesiaci takmer stálo život. Pri jednom z výjazdov sa zrazil s nákladnou Tatrou. „Všetky plány urobiť výstavný Rapid, boli hneď zmarené. Zničený bol celý ľavý bok. Blatníky sa už nedali ani zohnať. Plechy som vytiahol, pokiaľ sa to dalo, ostatné bolo treba dogitovať,“ zdôveril sa.
Po úpravách dnes vytiahne bez problémov stoosemdesiatku, ale na športové súťaže nikdy nechodil.
Športovú „erku“ zložil z dvoch áut
Česká značka športiakov Škoda 130 RS dobyla svojho času stupne víťazov aj na svetoznámych pretekoch v Monte Carlo. V tradičnom červenobielom vydaní nechýbala ani na motozraze.
„Repliku som vyrobil z dvoch rovnakých áut tejto značky. Erky boli najúspešnejšie športové autá tých dôb,“ pochválil ich Milan Gaži z Martina. Svoje auto stále vylepšuje. Neprekáža mu, že na špeciálne športové pneumatiky musel u výrobcu čakať takmer tri roky a jednotlivé komponenty sú dosť drahé. Do športových súťaží veteránov sa však zapojiť nemieni.
„Jazdili na tom najmä mladí ľudia. Zadné nápravy sú skvelé, auto drží fantasticky v zákrutách aj pri vysokých rýchlostiach. V zákrute to bez problémov zvládne aj stoosemdesiatku. Stále na ňom chodím aj v bežnej premávke,“ dodal Martinčan.
Nechýbala unikátna česká sestra z roku 1938
Stretnutie škodoviek dopĺňala aj ďalšia svetoznáma česká značka Tatra. Staroturan Radoslav Antala na zraz dorazil na 74-ročnej Tatre 75. „Vyrobili ju v roku 1938 a vlastnil ju doktor Berger z Bohatíc. V dávnych dobách sa na nich vozili iba ľudia z najmajetnejších vrstiev, najmä doktori a právnici,“ prezradil majiteľ. Súčiastky zháňa na burzách a staručká Tatra ho spoľahlivo rozváža po zrazoch po celej republike. Stala sa aj neodmysliteľnou súčasťou svadobných obradov. „Pre mladomanželov je to vyhľadávané auto,“ usmial sa Antala.
Elegantná Tatra so štvorvalcovým motorom a ôsmimi rýchlosťami jazdí na benzín a vypije si od dvanásť do dvadsať litrov na stokilometrovom úseku. Stovka na tachometri nie je pre ňu ani v dôchodcovskom veku problém.
