Obyvatelia obce Kostolná – Záriečie neďaleko Trenčína doslova riskujú svoje životy. Po každej búrke im voda zaplaví podchod, a tak im odreže jedinú cestu na druhú stranu železničnej trate. Podchod vybudovali železnice, tie tvrdia, že je v poriadku.
TRENČIN. V Kostolnej – Záriečí majú od roku 2010 modernú vlakovú zástavku spolu s novým podchodom popod trať pre peších. Vybudovali ju Železnice slovenskej republiky v rámci modernizácie trate.
Ľudí v Kostolnej - Záriečí však modernizácia nepotešila, skôr naopak. S podchodom majú len problémy. Po každej búrke je podľa miestnych v podchode po kolená vody a jediná možnosť ako sa dostať na druhú stranu, či už na vlakovú zástavku v smere do Trenčína, alebo k hlavnej ceste, kde sú autobusové zastávky, je prechod priamo cez koľaje. „Keď naprší, podchod je hneď zatopený.
Na výzvu obce síce prídu vodu odčerpať, ale to nie je hneď a ľudia musia chodiť na autobus každý deň. Tak prechádzajú cez koľaje. Zatiaľ sa, našťastie, nič nestalo, ale chodia tadiaľ deti, starší ľudia, nebolo by dobre, kedy to tak pretrvávalo,“ hovorí obyvateľ Kostolnej – Záriečia Ján Zverbík.
Podchod je v poriadku
Železnice Slovenskej republiky problém v podchode nevidia, a ak nejaký je, môže si vraj zaň obec sama. „Podchod má čerpadlo a to je funkčné. Žiadna záplava v podchode nemá nastať. Pre zlepšenie prevencie proti vtekaniu vody do priestoru sme doprojektovali pred vchodom vpustovú mrežu. Toto doplnkové opatrenie sme navrhli, pretože obec si vyasfaltovala medzičasom cestu a k pôvodnej úrovni vozovky pridali ďalších desať centimetrov. Projekt ale počítal s pôvodnou úrovňou vozovky. Takže problémy s podchodom si v podstate vyrobili sami,“ uviedla Dana Šinková z odboru komunikácie ŽSR.
Okrem vlakovej zastávky majú ľudia problém dostať sa aj na autobus. V prípade, že podchod pod železničnú trať nie je zatopený, dostanú sa bezpečne na druhú stranu k hlavnej ceste.
Ak chcú ísť do Trenčína, musia prejsť cez frekventovanú cestu I. triedy. Tí, ktorí chcú ísť do Nového Mesta nad Váhom, musia ísť po úzkej krajnici vedľa rýchlo jazdiacich aut. Zastávka autobusu totiž zostala na svojom pôvodnom mieste a je od podchodu vzdialená desiatky metrov. Obec by ju podľa starostu chcela presunúť bližšie k železničnému podchodu, chýbajú im však na to peniaze.
Nedostatočný priepust
Nedostatkov spojených s modernizáciou železnice je viac. Práve v Kostolnej – Záriečí bojovali pred dvoma rokmi za zachovanie priepustu pod železničnou traťou, ktorý roky slúžil ako rezerva na odvádzanie vysokej vody. Železnice ponechali na odvádzanie prívalovej vody len jednu rúru, ktorá vedie popod železnicu, cestu prvej triedy a ústi do potoka Drietomica.
Ľudia z obce proti zasypaniu priepustu dokonca spísali petíciu. Viacerí si totiž pamätajú na veľkú povodeň v roku 1972, ktorá im zničila domy. S petíciou však nepochodili. „Zavolali nás na rokovanie, ale, žiaľ, všetky ich argumentácie boli robené tak, že pasovali im a nie nám,“ spomína Zverbík.
Keď sa mračí, majú strach
Ulicu zaplavilo naposledy práve v roku 2010, keď priepust robili. „Bola to voda, ktorá napršala a nemala kam odtiecť,“ hovorí Zberbík. Problémom je podľa neho aj to, že priepust nikto neudržuje.
Ako povedal starosta obce Peter Pilko, železnice na starostlivosť po výstavbe, ako je úprava okolia, kosenie, čistenie priestorov či odpady, už pozabudli.
„V januári tu bol štátny dráhový dohľad. Dostali sme odpoveď, že požiadavky, ktoré vznášame, neboli predmetom projektovej dokumentácie, stavba je skolaudovaná a už sa nedá nič robiť,“ vysvetľuje Pilko. Problém zatopeného podchodu či údržby priepustu podľa neho železnice prisľúbili vyriešiť, za osem mesiacov sa však nič neudialo.
„Keď to robili, stále sme upozorňovali, že to nie je dobre. My tu žijeme a všeličo sme zažili. Na naše požiadavky nikto nereaguje. Keď sa mračí od moravskej strany, máme všetci strach, že môže prísť prietrž mračien, tak ako to bolo v tom roku 1972,“ obáva sa.
Problém je vraj inde
Podľa ŽSR problém opäť nie je na ich strane. Nedostatočný je vraj priepust cestný, ktorý na železničný nadväzuje. „Tento priepust je rúrový a má priemer asi 600 milimetrov. Takže náš priepust môže byť veľký koľko len chceme, ale nepomohlo by to. Koryto medzi týmito dvoma priepustmi je takmer vodorovné, bolo tak vybudované v minulosti a jeho sklon sa pre výškovú pozíciu cestného priepustu nedá zväčšiť, čím sa zhoršuje odtok vody,“ informuje odbor komunikácie Železníc Slovenskej republiky.
Navyše, počas stavby zistili, že cestný priepust je zanesený. Aby sa zlepšili odtokové pomery, vyčistili dno a dodatočne spevnili svahy násypu trate od zastávky.
Ako však argumentuje Šinková, celé územie v okolí priepustu je v evidencii Slovenského hydrometeorologického ústavu vedené ako zátopové. „To, že si ktokoľvek postaví dom v záplavovom území, je jeho vlastná nezodpovednosť. Každý stavebník a hlavne stavebný úrad vydávajúci stavebné povolenie, je zodpovedný za to, kde a ako stavbu umiestňuje či povoľuje,“ dodáva.
