Zlé cesty, málo parkovacích miest, chýbajúce rozptylové plochy a bariéry v celom meste. Aj to sú problémy mesta Trenčín, ktoré zistili experti v rámci projektu Bezpečnosť ako kvalita priestoru.
TRENČÍN. Projekt Bezpečnosť ako kvalita priestoru spustili v Trenčíne v apríli tohto roka. Experti z projektového tímu monitorovali mesto, aby určili problémové lokality a vytvorili jednotnú metodiku na posudzovanie bezpečnosti miest.
Pred časom prezentovali prvé výsledky projektu. Okrem popísania základných problémov v Trenčíne prišli aj s nápadmi, ako ich odstrániť.
Bariéry a ťažká orientácia
„Problémami sú vysoká degradácia povrchov, nízky počet parkovacích miest, špeciálne pre zdravotne ťažko postihnuté osoby, problémy s rozptylovými plochami.
Každá verejná budova musí mať rozptylovú plochu. Pri týchto priestoroch nemáte vyznačené nejaké zhromaždiská, kde by sa ľudia mohli zdržiavať, kým sa krízová situácia nevyrieši,“ hovorí architektka Zuzana Ladzianska.
Ďalším veľkým problémom je množstvo bariér v celom meste. Ako vraví Ladzianska, nie je to len problém Trenčína, ale celého Slovenska. „V mnohých častiach mesta sme identifikovali už debariérizované priechody pre chodcov, značenia, signalizácie, vodiace pásy, ale, žiaľ, sú len málokedy v súlade s normou, respektíve sú nedokončené,“ zdôrazňuje architektka.
Problémy aj s mapou
Nedostatky vidí aj v značení ulíc a budov. Orientačné tabule sa často nachádzajú vo výške dva a pol až tri metre, mimo vnímania bežného chodca. „Na začiatku ulice máte označený názov ulice, ale ak je ulica dlhšia, križovaná, opäť nemáte šancu vyznať sa v priestore,“ vysvetľuje ďalej Ladzianska. Ako vraví, orientovať sa v Trenčíne pre cudzinca nie je jednoduché.
„Ak by ma niekde niekto vysadil v nejakej väčšej štruktúre, asi by som bez mapy mala väčší problém. Niekedy mi ani tá mapa veľmi nepomohla, lebo neboli zaznačené všetky ulice, prípadne tam boli miesta, kde parkovali autá, ja som si myslela, že to je normálna cesta, tade som nešla a pritom to bol chodník,“ konštatuje.
Trasy pre všetkých
Riešením by podľa architektky mohli byť, takzvané Trasy pre všetkých, ktoré by najmä tým, ktorí mesto nepoznajú, ukázali, kadiaľ sa vydať, aby sa dostali do cieľa. Trasy by boli tri, administratívna, športová a turistická a zaznačené by mohli byť na jednoduchej mapke, ktorá by bola súčasťou informačnej brožúrky pre návštevníkom mesta.
„Mohli by to byť prioritné trasy, ktoré by boli debariérizované a výrazne lepšie značené. Trenčín je hlavným mestom kraja, chodia doň ľudia nielen z okolia vybavovať rôzne záležitosti, je potrebné aby vedeli, kde sa jednotlivé úrady pre nich vyskytujú.
Mnohí chodia do mesta za športom, je tu hokejový šta-dión, futbalový štadión, plaváreň. Vytvorili sme trasu, aby vedeli, kde sa tieto inštitúcie nachádzajú, prípadne, kde majú zaparkovať auto.
Posledná trasa, taká najbežnejšia, je trasa pre turistov, aby vedeli, kde akú pamiatku môžu nájsť, kde sa môžu najesť či ubytovať,“ prezrádzNa Zuzana Ladzianska.
Na vyriešenie problémov v meste môžu prispieť aj samotní Trenčania. Ako prezradil Vladimír Ondrejička z projektového tímu SPECTRA Centre of Excellence EU, v septembri plánujú na internete spustiť interaktívnu mapu, kde budú môcť občania Trenčín vyznačiť konkrétne miesta, ktoré považujú za nebezpečné. Môžu popísať, aký problém na území pociťujú a čo považujú za nebezpečné. Výsledkom bude mapa, kde budú tieto miesta uvedené spolu s konkrétnym problémom.
„Mapu dáme k dispozícii mestu Trenčín aj bezpečnostným zložkám, aby mohli v tomto území urobiť konkrétne opatrenia, problém odstrániť a vytvoriť bezpečné miesto,“ vysvetľuje Ondrejička.
Pocity ľudí sú rôzne
Projekt uvítal aj náčelník Mestskej polície v Trenčíne Stanislav Bero, podľa ktorého má veľkú budúcnosť.
„Študenti, ktorí robili prieskum verejnej mienky na túto problematiku, zistili, že pocity obyvateľov o bezpečnosti mesta sú rôzne. Často sa nemusia tieto pocity zhodovať so štatistickými výkazmi, ktoré my vedieme o priestupkovosti v daných lokalitách, ktoré oni považujú za nebezpečné,“ hovorí Bero s tým, že ľudia, napríklad považujú za nebezpečný železničný most či neosvetlenú hrádzu, hoci tam štatisticky k žiadnej kriminalite nedochádza. „Keď sa spojí teória a osobné skúsenosti so skutočnou kriminalitou, dá sa z toho vychádzať a hľadať ďalšie cesty úpravy prostredia,“ myslí si Bero.
Projekt je vytvorený priamo pre mesto Trenčín a prednosta Obvodného úradu v Trenčíne Juraj Gerlici, verí, že bude inšpiráciou aj pre iné mestá a obce v kraji i na celom Slovensku.
