Čachtické katakomby sú opradené množstvom legiend, podzemie pre milovníkov histórie otvorili 18. augusta.
ČACHTICE. Rozsiahly labyrint podzemných chodieb pod celou obcou i jej okolím naháňa stále strach a zimomriavky. Mýty, tradované generáciami, spájajú chladné miesta pod zemou s mučením dievčat, nálezmi kostí neznámych obetí, únikovými cestami grófky Bátoriovej, ale aj úkrytmi pred nájazdami krvilačných tureckých vojsk.
Niekoľko desiatok schodov vedúcich do útrob hlbokých chodieb je cestou do miest, kde dnes žijú iba biele pavúky a netopiere. V minulosti však boli skvelým úkrytom pred tureckými vojskami.
„Katakomby vznikli minimálne v šestnástom storočí. Stavali sa najmä po bitke pri Moháči. Vtedy nastalo obrovské drancovanie a marenie ľudských životov na Považí,“ vysvetľuje nadšenec čachtickej histórie Miloslav Stupavský (43) z Občianskeho združenia Slovenské podzemie. Ak si chceli ľudia zachrániť holé životy, museli začať kopať. Chodbami sa poprepájali aj pivnice, ktoré pôvodne slúžili na uskladnenie potravín a vína. „Počas jedného útoku dokázali odvliecť z nášho územia vyše štyridsaťtisíc ľudí. Turecké besnenie bolo brutálne,“ prízvukuje Stupavský.
Ľudia mali v podzemí celú kuchynskú výbavu
Napriek ustálenému osemstupňovému chladu je vykúrenie podzemných pivníc veľmi jednoduché.
„Vonku môže aj mrznúť. Tu stačí založiť malý ohníček a v momente je teplo. Mám to odskúšané,“ usmial sa znalec podzemia.
Možno aj preto si počas tureckých nájazdov ohrození obyvatelia vybavovali svoje dočasné úkryty najpotrebnejším náradím a vecami dennej potreby. Keď sa blížilo nepriateľské vojsko, tak si dávali ľudia signály streľbou z dela, zapálením ohňov alebo zvonením zvonov.
„Ľudia utekali do podzemia, v ktorom strávili aj niekoľko dní i viac. Hordy mali základný tábor pri Hlohovci a odtiaľ rabovali naše územie. Popravovali tu starých ľudí a zabíjali malé deti. Dokonca robili selekciu medzi zdravými a chorými. Mečami pozabíjali vyše dvesto ľudí,“ dodal Miloslav Stupavský.
Čo skrýva čachtické podzemie?
Pozrite si fotogalériu >>
Bátorička zrejme mučila aj v podzemí
Legendy spájajú čachtické podzemie aj s krvilačnými chúťkami Alžbety Bátoriovej. Pod Nádašdyovským kaštieľom, v ktorom mala Bátorička jedno zo svojich útočísk, sa nachádzajú najväčšie vyhĺbené priestory. Kostry mladých ľudí, ktoré sa v nich našli, môžu patriť k obetiam jej ukrutného mučenia nevinných dievčat.
„Kosti tam objavili v devätnástom storočí. Nikto však ďalej neskúmal, z akého obdobia boli tieto pozostatky a akou smrťou obete zahynuli. Vtedy neboli také vedecké metódy ako v súčasnej dobe,“ vysvetlil Stupavský.
Obrovské priestory a dômyselne vyriešené odvetrávanie nahrávajú aj legendám o premávaní kočov hlbokým podzemím. Mala v nich sedieť Bátorička a silné dunivé zvuky doliehali až na povrch obce.
Prejsť sa po miestach, ktorými pred stovkami rokov chodievala svetoznáma grófka, je nevšedný zážitok. „Sú to pôvodné autentické priestory, kde určite pôsobila. Boli súčasťou jej kaštieľneho komplexu,“ uisťuje Stupavský.
Pod kaštieľom sa nachádzalo päť pivníc, známa je len jedna. Snom všetkých členov združenia Slovenské podzemie je objaviť aj ďalšie štyri. „Možno, že by sa tam našlo niečo veľmi zaujímavé,“ myslí si bádateľ z Vaďoviec. Podľa jeho slov sú hlboké chodby bezpečné aj dnes. Stavali sa nad nimi rodinné domy, chodili tatrovky a odolali aj otrasom šíriacim sa s z kameňolomu. „Vydržali stovky rokov, nepadnú ani dnes. Keď je pokoj a mier, určite vydržia,“ usmial sa Miloslav.
Chodbový labyrint má niekoľko kilometrov
Osemstupňová teplota, absolútna tma, nádašdyovský erb na strope a ťažká aróma sprašovej hliny, v ktorej sú chodby vyryté, charakterizujú stále tajomné katakomby. „Ich dĺžka je niekoľko kilometrov. Pre turistov sprístupnili približne tristo až štyristo metrov iba po druhýkrát. Dnu sa však dostane iba jedenkrát za rok,“ hovorí historik.
Kto sa nebojí plaziť alebo ísť štvornožky, zvládne niekoľko ďalších stoviek metrov. Klaustrofobik však nemá šancu pohnúť sa ďalej už po zídení zo schodov. Temnú atmosféru vyvolávajú aj románske a gotické oblúky a dobové grafiti vyryté na stenách staré vyše štyristo rokov.
„Občas sa niečo prepadne, pri kostole alebo v rodinných domoch. Množstvo chodieb je stále neznámych,“ pokračuje.
Chodbami je poprepájané celé okolie
Hranice obce chodbový labyrint ani zďaleka neohraničujú. Nekonečné katakomby mali pred stovkami rokov Čachtice poprepájať aj s Novým Mestom nad Váhom, Častkovcami, Očkovom, Krakovanmi a dokonca aj so vzdialenejším Vrbovým.
„Nové Mesto je chodbami popretkávané. Jedna z chodieb vedie z Čachtíc až pod obchodný dom. Pod bankou na námestí sú pivnice. Známe je aj podzemie pod bývalým Bergerovcom na námestí, kde boli obrovské trojpodlažné pivnice. Skryť sa tam mohlo niekoľko tisíc ľudí,“ hovorí .
Z priestorov pod Bergerovcom je známa zatiaľ iba polovica z prvého poschodia. Novomestské podzemie v centre mesta preskúmali ešte v roku 1938.
Pri prieskume zisťovali aj to, kam by sa mohli ukryť občania mesta pred leteckými náletmi v prípade blížiacej sa vojny. Vtedy znovuobjavili aj tieto rozsiahle podzemné priestory.
Hľadači pokladov neoddychujú ani dnes
V súčanosti, okrem tajných prienikov mládeže do tajomných chodieb, nezaháľajú ani hľadači pokladov. Obávaní detektoristi stále dúfajú, že v historických priestoroch objavia ukrytý drahocenný poklad. „Detektorom by niečo našli. Do chodieb sa však dalo dostať aj pred stáročiami. Ľudia sa na steny podpisovali už v roku 1574, najviac nápisov je z devätnásteho storočia,“ pokračuje. Chodby v neskoršom období zahádzali odpadkami, ich devastácia vyvrcholila v období socializmu. Podzemné priestory vtedy zavozili ľudia nevážiaci si našu históriu aj stavebným odpadom po povolení výstavby.
„Vzácne archeologické nálezy tu dodnes nenašli. A ak niekto niečo našiel, tak sa určite nepriznal,“ dodal Stupavský.
