TRENČÍN. Mesto Trenčín s dlhmi zápasilo vlani, keď mu hrozila nútená správa a ozdravný režim. Zákon totiž nariaďuje obecným a mestským samosprávam strážiť si hospodárenie tak, aby ich záväzky po lehote splatnosti neboli staršie ako šesťdesiat dní a zároveň nepresiahli pätnásť percent skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho roka.
Na problémy môže upozorniť aj starosta, hlavný kontrolór, auditor, či aj veriteľ, plnenie sleduje ministerstvo financií, kam samosprávy posielajú výsledky hospodárenia. Keď obec prekročí limity, nasleduje ozdravný režim a ak sa ani potom nepodarí ekonomiku naštartovať, riadenie prevezmú štátni úradníci a nastupuje nútená správa.
Ako povedala Eva Balážová, prezidentka Asociácie komunitných ekonómov, ozdravný režim môže trvať 90 až 180 dní a počas neho si má samospráva upraviť svoje výdavky, aby nepadla do nútenej správy. V nej dochádza totiž k zastavenie akýchkoľvek financií na šport, kultúru ale aj sociálne subjekty.
Trenčín hrozbu ozdravných opatrení zažehnal, aj keď podľa portálu Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko má ešte stále druhý najvyšší dlh medzi päťdesiatimi najväčšími mestami Slovenska (87,5 percenta). V prehľade o finančnej stabilite samospráv, ktorú zverejnil Ineko, sú aj župy, na tie však pravidlá pre obce a mestá neplatia. Podľa jeho riaditeľa Petra Goliaša, na župy sa nevzťahujú kritériá ohľadom záväzkov po lehote splatnosti a nehrozia im sankcie, ak im nesplácajú záväzky ako obciam. Môžu si brať úvery a zadlžovať sa. Obmedzenie určuje zákon iba v prípade prekročenia až šesťdesiatpercentnej zadlženosti voči bežným príjmom predchádzajúceho roka, upozorňuje hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. Ako však dodáva, ani prekročenie šesťdesiatpercentného limitu nemá za následok zavedenie nútenej správy.
Podľa rezortu financií by sa to mohlo zmeniť už od budúceho roka. Pripravujú totiž zmenu v oblasti financovania a zadlžovania žúp. „Ministerstvo financií pripravuje novelu, ktorá by sa mala prerokovávať začiatkom roka 2013. Jej cieľom je sprísniť a skvalitniť reguláciu zadlženosti rozpočtov územnej samosprávy,“ skonštatoval Kuruc. Podľa Goliaša je to dobrý návrh, ktorý zavedie sankcie aj pre župy, ak nevedia spravovať svoje záväzky.
Trenčiansky kraj má podľa neho zadlženosť cez 55 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka. Župa však disponuje inými číslami. Ako uviedla hovorkyňa Vlasta Henčelová zadlženosť k 31. júlu bola 54 a štvrť milióna eur, čo predstavuje 48 percent skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka. „Úvery, ktoré sme začali prijímať v roku 2005, sú určené na financovanie investičných programov kraja v rámci kapitálových výdavkov a na europrojekty,“ povedala Henčelová.
