ZAMAROVCE. Partia dvanástich mladých ľudí dva týždne pracovala na úprave dvora kúrie miestnymi nazývanej Frimlovec. Vypomáhala aj v záhradníctve v Záblatí, za odvedenú prácu mali tak získať pomoc pri parkovej úprave dvora, kde by v budúcnosti malo vyrásť nové centrum obce.
Do priestorov kúrie sa po niekoľkomesačnom putovaní po rôznych náhradných priestoroch presťahovalo múzeum antiky a Vojtecha Zamarovského. „Ponuka, ktorú dala obec, bola natoľko sympatická a príťažlivá, že som neváhal po tých ťažkých rokoch, keď sme sa sťahovali z miestnosti do miestnosti,“ skonštatoval Július Bruna, šéf spolku priateľov Vojtecha Zamarovského.
Otvoriť chcú na jeseň
Po nevyhnutných základných úpravách interiéru by tu chceli múzeum otvoriť na jeseň, pravdepodobne v októbri. Miesto tu bude mať aj predajňu suvenírov, vináreň. „Využitie bude mať nielen vnútorný, ale aj vonkajší priestor, kde zakladáme obecný park. Obec ho nemala a keď mala, tak si to nikto nepamätá,“ opisuje blízku budúcnosť kúrie.
Ako hovorí starosta Stanislav Červeňan (nezávislý), prispela aj obec zo svojho rozpočtu. „Čakáme na príspevok z kraja a vstúpili sme do združenia MAS Vršatec a odtiaľ by sme chceli získať ďalšie prostriedky,“ hovorí starosta.
Predpokladá, že múzeum a novovybudovaný priestor oživí činnosť v obci a priláka do Zamaroviec aj viac turistov a milovníkov dávnej histórie.
Na dvadsať rokov
Múzeum sa tu podľa dohody s obcou nasťahovalo na dvadsať rokov, už je tu celá expozícia. „Exponáty sme dostali darom, alebo sme ich zakúpili, ide síce iba o kópie, ale overené, dôležité je, že dokumentujú celý priebeh antiky,“ objasňuje Bruna.
Okrem nich by tu mali pribudnúť aj ďalšie expozície, venované obci a jej tradíciám, ako aj rodu Zamarovských, z ktorej pochádza svetoznámy spisovateľ Vojtech Zamarovský. Ten sa síce narodil v neďalekom Trenčíne, ale časť detských rokov prežil aj v Zamarovciach. História tohto rodu je úctyhodná, takmer osemstoročná a dokonca sa viaže až k prvej písomnej zmienke z roku 1208. Podľa dobových prameňov obec patrila rodine Zamarovských.
Medzi exponátmi mladí dokonca bývajú. Aby sa bližšie zoznámili s jeho životom i tvorbou majú tu nielen jeho diela, antické sochy, ale aj písací stôl, na ktorom podľa Brunu vznikali všetky jeho práce. Viacerí sa o Zamarovskom dozvedeli až tu.
„Nič som nepočul o Vojtechovi Zamarovskom, až keď som prišiel na Slovensko, tak som spoznal jeho tvorbu, že písal o histórii,“ povedal Stojan Jakotyč zo Srbska.
Dobrovoľníci prišli na Slovensko z rôznych európskych štátov a jeden účastníkov bol až z Ázie, z Južnej Kórey na vlastné náklady, o stravu a ubytovanie sa postarala obec. Medzi sebou komunikovali najmä anglicky. „Je to lepšie ako jazykový kurz,“ poznamenala dobrovoľníčka Mária.
Z dvora bude park
Väčšinu času upravovali nerovný terén budúceho parku. „Bola tu totiž skládka odpadu, veľké kamene, tehly, ale našli sme tu aj rôzne vrecká s odpadom,“ popisuje náplň práce vedúca skupiny Katarína Michalíková. Pracovné nasadenie ostatných si pochvaľuje. „Mali sme veľké šťastie na ľudí, lebo všetci boli ochotní pracovať, hoci to bola ťažká práca a neboli na to zvyknutí, sme študenti a pracujeme viac hlavou ako rukami, ale podarilo sa nám urobiť kus práce,“ poznamenala. Po práci sa chodili každý deň kúpať k neďalekému Váhu, člnkovať, spoznali sa s miestnymi, ktorí ich pozvali na futbal i guláš a nevynechali ani návštevu hradu.
