Letné horúčavy nevysilujú len ľudí, trpia aj zvieratá. Nadružstvách im pomáhajú ventilátormi aj sprchovaním. Situácia sa prejavuje aj na ekonomike.
REGIÓN. Toto leto prišlo už niekoľko etáp horúčav, keď sa teploty vytiahli aj nad 35 stupňov. Ešte sa ani neskončilo a meteorológovia ho zaraďujú k najteplejším za ostatnú desiatku rokov.
Horúčavy znižujú dojivosť
Horúčavy a sucho ovplyvnili úrodu, poľnohospodári hlásia straty. Medzi farmármi je situácia podobná. V extrémnych horúčavách nadoja denne o stovky litrov mlieka menej, ale teplo sa prejavuje aj na jeho kvalite. Už teraz dostávajú menej ako sú jeho výrobné náklady, ale mliekarne im ešte uberú za nesplnenie limitov tuku a bielkovín.
„Denne nadojíme okolo 5500 litrov mlieka, pri teplotných extrémoch dojivosť klesá aj o päťsto až šesťsto litrov,“ hovorí vedúci živočíšnej výroby v PD Čachtice Marcel Neštrák.
Výrobné náklady pri mlieku sa pohybujú okolo 0,35 eura na liter, nákupná cena je na úrovni 0,26 eura. „Na litri strácame okolo desať centov, ročne máme stratu dvestotisíc eur,“ komentuje Neštrák.
„Nielenže menej nadojíme, v horúčavách aj o osemsto litrov, ale dostaneme menej za liter, pokiaľ nesplníme limity bielkoviny a tuku,“ zapája sa Peter Haluza, vedúci živočíšnej výroby v PD Podolie. K zrážkam z ceny pristupujú mliekarne, ak klesnú limity bielkovín pod 3,30 percent a tuku pod 3,70 percenta.
Na družstvách v Podolí i Čachticiach sa však aj napriek stratám snažia, aby horúčavy čo najmenej zasiahli dobytok. Za najdôležitejšie považujú zachovať zdravotný stav zvierat aj za cenu vyšších nákladov. „Ide o to, aby sme ich udržali v čo najlepšej kondícii. Touto starostlivosťou nám zvieratá až tak veľmi zdravotne nepadnú,“ vysvetľuje.
Tepelný šok od 22 stupňov
Horúčavy znášajú dojnice veľmi ťažko a od dvadsaťdva stupňov nastáva u nich teplotný stres. „Pomáhame im chladením ventilátormi, sú tam rosiče a dokáže tú teplotu stiahnuť zhruba o tri stupne ako je vonkajšia teplota,“ hovorí Neštrák.
Kravy ovievajú ventilátory a v päťminútových intervaloch ich osviežuje vodná sprcha. Tie sa tlačia pod ventilátormi. Toto správanie označuje Neštrák za netypické. „Normálne pre stádo je, že zvieratá si po kŕmení ľahnú, ale počas horúčav stoja pod rosičmi a čakajú na dávku vody.“ Farmári už roky poukazujú aj na nízke dotácie. „Naše dotácie v porovnaní so zahraničnými sú o viac ako päťdesiat percent nižšie," tvrdí Neštrák.
Dostávajú tretinové dotácie
Ako upresňuje Pavol Semančík zo Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, ako základ porovnávania je Rakúsko a údaje majú zo štatistiky Európskej únie.
„Vyšlo mám, že slovenský farmár dostáva zhruba jednu tretinu dotácií ako farmár v Rakúsku. Toto porovnanie hovorí za všetko a je to jasný príklad, ako sú dotovaní farmári na Slovensku," povedal Semenčík. Ako dodal, snažia sa presadiť zvýšenie dotácie na podporu dojníc.
Farmári to však optimisticky nevidia a konštatujú, že živočíšna výroba sa na Slovensku nevypláca. „V Čachticiach sme v minulosti už zrušili chov ošípaných, lebo bol nerentabilný," dodal Neštrák.
