BECKOV. Tradičné podujatie Beckovské slávnosti sa tento rok konalo tri dni, od 13. do 15. júla. Nechýbal jarmok ľudových remesiel, hod vidlami, rytieri a dobývanie hradu. Program počas celého festivalu dopĺňali vystúpenia hudobníkov.
Panstvo Matúša Čáka či slávnych rodov Stiborovcov a Bánffyovcov je sprístupnené už od mája a tak sa na prvé nádvorie nasťahovali rytieri. Pre návštevníkov pripravili ukážky stredovekej kuchyne, záujemcovia si mohli vyskúšať streľbu z kuše či luku a lákadlom pre návštevníkov bolo predovšetkým dobýjanie hradu.
Výstroj váži niekoľko desiatok kilogramov
„Tento rok ukážky bitiek z obdobia 14. storočia s názvom Husiti dobýjajú Beckovský hrad pripravilo viac ako šesťdesiat rytierov,“ hovorí Mário Estergájoš, spoluorganizátor podujatia. „Tematicky sú bitky zamerané na obdobie 14. storočia, kedy vojská Ctibora staršieho, ktorý mal pod správou Beckovský hrad, bojovali proti husitom tzv. bratríkom,“ hovorí Martin Homola zo združenia Bludní rytieri hradu Beckov.
Niekoľko ukážok bitiek dalo rytierom v dusnom počasí zabrať. „Musíme najmä piť veľa vody, aj keď nie je človek smädný. Aj počas bitky behali dievčatá, takzvané markytánky, ktoré nám nosili vodu, lebo keď sa do brnenia celý zavriete, tak sa potíte a potrebujete vodu dopĺňať, lebo omdliete,“ konštatuje Homola. Ako dodáva, zbrojnoš či rytier si v prvom rade potreboval chrániť kĺby, kolená zápästie, lakte a hlavu a tak ochranné brnenie, v ktorom bojujú, váži desiatky kilogramov.
„Moja výstroj je replikou výstroje zo 14. storočia a originál je v hrade Churburg v južnom Tirolsku v Taliansku. Váži asi 25 kilogramov, keby som mal aj krúžkovú košeľu, tak dokopy by vážila 35 kilogramov.“ Podhradie zaplnili stánky remeselníkov. Ako povedal Estergájoš, tento rok prekonali počet sto stánkarov, ľudových remeselníkov. „Ďalších sto sme museli odmietnuť z kapacitných dôvodov. Remeselný jarmok začína mať tradíciu.“
Fujara je nástroj ľudskej samoty
Priamo na jarmoku vyrábal fujary Jozef Mikulášek z Hlohovca. „Fujara je typický ľudový nástroj slovenského folklóru. Vznikol na lazoch pri pasení dobytka. Je to nástroj ľudskej samoty, hrá sa tam hlavne citom, netreba hudobné vzdelanie alebo notové osnovy. Človek hrá, čo momentálne cíti, do fujary vyfúka, čo má na srdci,“ povedal Mikulášek, ktorý s výrobou fujár začal sám.
„Túžil som po fujare, ale už vtedy bola drahá, neskôr som pochopil prečo. Výroba jednej trvá 90 až 120 hodín. Začal som vyrábať menšie a postupne som sa dopracoval k väčším,“ prezrádza.
Poznamenal, že takmer deväťdesiat percent fujár je vyrobených z bazového dreva. „Baza je veľmi dobré rezonančné drevo a u nás dostupné. Má vatovú dužinu, ktorá pomáha pri vŕtaní.“
Dnes okrem výroby fujár Mikulášek vystupuje aj na rôznych folklórnych festivaloch s ďalšími hudobníkmi ako fujarové trio.
Kováčske remeslo vytláčajú stroje
Kováš Pavol Rác z Dulova vyrábal pred zrakmi divákov sekeru. „Kujem sekeru, základným materiálom je sústružnícky nôž, je to kvalitná a tvrdá oceľ a obsahuje aj nejaké percento uhlíka, tak je kaliteľná,“ komentuje postup.
Ide o náročnú a tradičnú techniku a podľa neho dlho trvá, kým kováč získa prax a dokáže vykovať dobrú sekeru. „Kováčske remeslo sa dnes ešte učí buď u starých majstrov, ale v školách v Kremnici a Banskej Štiavnici. Ručnú remeselnú výrobu ale vytláča strojová. Napríklad pri plotoch a bránach je veľa polotovarov, strojom sa dá vyrobiť veľa komponentov, za deň aj tisíc a my to kujeme aj pod buchárom aj ručne, a keď to pekne prebúchame je to krajšie, je na tom vidieť kováčsku techniku. Ľudia dnes rozdiel nevidia, lebo naoko to pôsobí podobne. Ale ide o kvalitu, odlievaný komponent nemá takú životnosť,“ dodal Rác.
