NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Šesťročná história, šesť naštudovaných bábkohier a množstvo pribúdajúcich priaznivcov. Taká je bilancia Divadielka Galéria, ktoré nadviazalo na dlhoročnú tradíciu bábkového divadla v meste. Nádhernými bábkami, pútavou scénografiou a skvelými hereckými výkonmi lákajú jeho členovia do útulných priestorov divadielka nielen detských divákov.
Po premiére nasledovali okamžite dve reprízy
Bábkoherci museli pre veľký záujem publika hru Dlhý, Široký a Bystrozraký ešte v ten deň dvakrát zopakovať. „Páčilo sa mi to. Najviac Bystrozraký, lebo ten zlému ujovi podpálil zadok. Ale aj Dlhý bol výborný, takú dlhú košeľu som ešte nevidel,“ povedal štvorročný divák Branko Duda. Spokojný po troch predstaveniach bol aj režisér Ivan Radošinský. Ten so svojimi kolegami študoval hru takmer celý rok.
„Chceme, aby sa deti bavili. Milujeme, keď ich emócie počas hry vychádzajú na povrch,“ vyznal sa. Rozprávkový boj dobra so zlom upútal deti aj tentoraz. Z hľadiska bolo počuť výkriky, hlasné rady postavám, smiech a vo chvíľach napätiach vládlo hrobové ticho. „Každý rok sa snažíme urobiť novú bábkovú hru. Je to náročné. Treba upraviť scenár, vyrobiť bábky i kulisy a potom nacvičovať,“ povedal Radošinský.
Postavu Dlhého na javisku ešte predĺžili
Naštudovanie hry bolo pre bábkohercov výzvou aj po technickej stránke. „Vytvorili sme úplne nové bábky a navyše sme urobili s Dlhým pokus. Počas predstavenia sme ho ešte viac naťahovali. Keď boli prvé tri bábky hotové už sme vedeli, že to zvládneme,“ usmial sa Radošinský. O bábkovo-technické zabezpečenie sa stará tandem Radošinský - Ivanovská.
V ich rukách vzniklo aj teraz trinásť nových päťdesiatcentimetrových marionet. Režisérove predstavy dokáže Ľuboslava Ivanovská dopracovať po výtvarnej stránke. „Kulisy som vyrezal a pani Ivanovská potom maľuje. Podobne je to s bábkami. Ja ich vyrobím a ona ich potom oblečie do krásnych kostýmov,“ pokračoval režisér. Princíp dymiaceho kotlíka však prezradiť už nechcel. „To je naše tajomstvo,“ zasmial sa.
Rozdelil srdce medzi činohru i bábkoherectvo
Platnou posilou bábkohercov je už šiesty rok aj Ján Kochan. Novomešťania ho poznajú z takmer štyridsaťročného účinkovania v činohre. „Je to radosť, keď človek vidí šťastné malé deti a jas v ich očiach. Je úžasné, ako reagujú a ako sa do bábok zamilovali,“ teší sa Kochan.
Herecká družina schádza vždy po predstavení medzi deti pred javisko. Tu majú malí diváci možnosť pohladiť svojich hrdinov a zblízka si obzrieť aj záporné postavy, ktorých sa pred pár minútami ešte báli. Podľa Kochana je bábkoherectvo s činohrou takmer nezrovnateľné.
„Bábkové divadlo si vyžaduje obrovskú sústredenosť. Je náročné na technické zabezpečenie, vodenie, čítanie i súhru. Detský divák sa nedá oklamať. Je úprimný a vždy sa z neho vycíti, či sa mu predstavenie páči,“ dodal Kochan.
