Automobilovým a motocyklovým veteránov patrilo novomestské Námestie slobody.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Luxusné limuzíny, elegantné športiaky či reprezentačné autá politikov dávnych čias sa predstavili na Memoriáli Čirku-Veteran Rally. Na akciu v sobotu 26. mája prišlo až 51 áut a 25 motocyklov svetoznámych značiek. Retroatmosféru podujatia zvýrazňovala kapela Funny Fellows.
Manželská dvojica Rebryovcov z Novej Dubnice zladila svoje oblečenie s históriou svojho Aero 30 Cabrio. Manželia vystúpili z ligotajúcej sa nádhery v slušivom oblečení z čias pred druhou svetovou vojnou.
„Pochádza z roku 1937. Keď som sa k nemu dostal pred deviatimi rokmi, bolo hrdzavé a nepojazdné, motor sa vôbec netočil. Rok som pri ňom takmer spával, aby som ho spojazdnil,“ vyznal sa jeho majiteľ Rudolf Rebry (56). V najslávnejších časoch auto prezývali český Jaguar a bežne vyhrávalo prvé ceny v mestských okruhoch.
Sedemdesiatpäťročné vozidlo je spoľahlivé a dosahuje rýchlosť prevyšujúcu sto kilometrov za hodinu pri nízkej spotrebe desiatich litrov. „V dobe vzniku to boli ľudové vozidlá, dvojtakty boli najlacnejšie. Stáli vtedy od 18 do 21-tisíc korún. Teraz mi na pretekoch v Maďarsku ponúkali za toto auto 23-tisíc eur,“ usmial sa Rebry.
Takmer trojtonový čierny Packard bol výstavným autom amerických mafiánov pred vyše sedemdesiatimi rokmi. Za nádhernú luxusnú mašinu, ktorá je na Slovensku jediná, by sa nehanbilo ani súčasné podsvetie. „Auto je v originálnom stave a pochádza z roku 1935. Prvým majiteľom bol farmár v Kalifornii. Opraviť bolo treba iba lak, čalúnenie a motor. Zhrdzavené nebolo nič,“ prezradil jeho majiteľ Ján Horňák z Piešťan. Ten si ho priviezol pred piatimi rokmi z Ameriky.
Vo svojom domove bol slávny automobil ukrytý pod plachtami v starej stodole. V takýchto autách sa rozvážali aj vysokopostavení štátni činitelia a boháči. „Auto so stodvadsaťlitrovou nádržou jazdí bez problémov stotridsiatkou. Ale vyše tridsaťlitrovú spotrebu je v peňaženke poriadne cítiť,“ priznal Horňák, ktorý garážuje desať vetránskych skvostov.
Na zraze nechýbali ani obľúbené sajdky
Martin Ivica (29) sa v koženej kombinéze VB motohliadky zo šesťdesiatych rokov priviezol spolu so svojím synom na sajdke Jawa z roku 1959. „Vozili sa v nich bežní ľudia, ktorí si nemohli dovoliť kúpiť drahé auto. Vošla sa do toho celá rodina,“ rozhovoril sa jej majiteľ. Motorku, ktorá bola vytiahnutá z potoka, musel vracať do života štyri roky. Sajdky sú vo výrobe ešte aj v súčasnosti, je však o ne už veľmi malý záujem. Vyrábajú ich v Čechách, Rusku i v Japonsku. „Je to spoľahlivá mašina. Jazdí bez problémov stovkou.
Problém nie je ani s náhradnými dielmi. Stále ich vyrábajú v Číne, Indii, ale aj v Turecku. Dajú sa zohnať cez internet, ale aj na burzách,“ usmial sa.
Martin jazdí na sajdke aj v bežnej cestnej premávke. Policajti ho zastavia, ale o kontrolu papierov záujem nemajú. „Chcú sa väčšinou odfotiť, jeden policajt sa na nej už aj povozil,“ dodal.
Luxusný Jaguar patril zakladateľovi podujatia
Exkluzívny Jaguar 3.8 Automatic bol miláčikom zakladateľa podujatia Pavla Čirku, ktorý rodinu veteránistov už navždy opustil. Na svojho manžela tak manželka Vierka spomína aj jazdou v tomto pohodlnom štvordverovom sedane. „Môj manžel bol tretím majiteľom auta z roku 1961. Originálne sú aj kožené sedačky a celý štýlový interiér vozidla. Keď žil manžel, chodili sme spolu na všetky súťaže,“ zaspomínala si Viera Čirková z Nového Mesta nad Váhom.
V bežnej premávke na ňom už nejazdí, strach nemá ani z poruchy svojho elegána alebo pokazenej súčiastky. „Máme fantastického kamaráta vo Veľkých Kostolanoch, ktorý opraví všetko. Horšie je to už s vysokou spotrebou. Tá je dvadsaťpäť litrov,“ prezradila o aute, v ktorom sa v minulosti prevážala iba spoločenská elita rýchlosťou takmer dvesto kilometrov za hodinu.
Cenu primátora získal luxusný Mercedes 220
Jedným z najobletovanejších veteránov bol Mercedes 220a Cabriolet Rakúšana Hansa Naglreitera z Neusiedlu, ktorý sa na podujatí zúčastnil už po štvrtýkrát.
Romantický biely gentleman s výraznými svietidlami a dokonalým interiérom láme aj po šesťdesiatich rokoch srdcia priaznivcov motorizmu. „Auto malo už v roku 1952 cenu ako výstavba jedného veľkého domu. Jazdili v ňom iba politici a najúspešnejší podnikatelia,“ potvrdil rakúsky pekár. Auto sa po dvadsiatich rokoch vrátilo zo Švajčiarska znovu do Rakúska.
Hans dal auto reštaurovať a teraz s ním putuje po zrazoch veteránov. Výkonné auto má prekvapujúco nízku spotrebu. Pri stodvadsaťkilometrovej rýchlosti si nemecký velikán potiahne jedenásť litrov pohonných hmôt.
