Pred súdom vypovedal bývalý primátor Trenčína Branislav Celler, mesto podľa jeho slov v prípade nepochybilo.
TRENČÍN. Spor medzi mestom Trenčín a spoločnosťou Tatra Real Trade súd neukončil ani na zatiaľ poslednom pojednávaní. Naďalej je tak otázne, či spoločnosť dostane od mesta 2,2 milióna eur, ktoré žiada ako náhradu škody, ušlý zisk a zálohu, ktorú zaplatila za pozemky.
Firma totiž chcela v centre mesta vedľa Domu armády postaviť polyfunkčnú budovu a podzemné garáže, počas výstavby však našli zvyšky opevnenia mesta, ktoré štát vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku a investor musel stavbu zastaviť.
Zodpovedný je štát
Bývalý trenčiansky primátor Branislav Celler, ktorý v stredu 23. mája vypovedal na súde ako svedok, tvrdí, že mesto tomto prípade nepochybilo. „Za daný stav je zodpovedný štát, ktorý celú túto investíciu zmaril. Sú na to posudky, že ten objekt ani neexistuje tak, ako bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, podľa mňa tie fakty sú neodškriepiteľné,“ myslí si Celler. Prípad bude pokračovať 1. júna, právnici Tatra Real Trade požiadali o možnosť predložil ďalšie dôkazové listiny.
Mesto chce daň za užívanie verejného priestranstva
Kým na okresnom súde pokračuje spor o 2,2 milióna pre spoločnosť Tatra Real Trade, mesto Trenčín, naopak, od nej požaduje nedoplatok za daň za užívanie verejného priestranstva vo výške takmer 265-tisíc eur. Pohľadávku postúpilo exekútorovi. „Tatra Real Trade, a.s. podala námietky a na krajský súd aj žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mesta. Súd sa tým momentálne zaoberá. Zároveň odložil vykonateľnosť, exekútorské konanie je prerušené,“ informovala o situácii hovorkyňa Trenčína Erika Ságová.
Firma dlh odmieta, ako sa pre agentúru SITA vyjadril predseda predstavenstva Tatra Real Roman Doupovec, nedoplatok vznikol pre prieťahy v konaní o povolení zvláštneho užívania daného verejného priestranstva. Zároveň dodal, že nedoplatok je bezdôvodný, pretože krátko po vyrubení dane im mesto vydalo so spätnou platnosťou na rok 2011 povolenie na užívanie verejného priestranstva.
Jama blokuje únikové východy
Nedokončená stavba spôsobuje komplikácie aj budove Domu armády, ktorá s jamou priamo susedí. Pre výstavbu je totiž zablokovaná polovica únikových východov. „Pri akciách veľkého charakteru, ktoré tu mávame, sa v priestoroch pohybuje okolo šesťsto ľudí. Z tej strany ako je jama, máme zablokované únikové východy, čím vlastne porušuje zákon,“ povedal predseda Posádkového klubu Stanislav Martinák s tým, že únikové východy sa snažia nahradzovať. Okrem toho je na budove viditeľná prasklina, podľa Martináka však nespôsobuje žiadne výraznejšie problémy ani neohrozuje statiku budovy.
