MORAVSKÉ LIESKOVÉ / STRÁNÍ. Pre ľudí zo slovensko-moravského pohraničia je prepojenosť so susednou republikou už roky intenzívna. Rozdelenie republiky pred takmer dvadsiatimi rokom to podľa miestnych síce trochu obmedzilo, ale dnes je situácia už takmer rovnaká ako pred rokom 1993.
Mnohí Slováci z pohraničia smerujú každé ráno do práce za hranicu. Z Moravského Lieskového, časti Stráne, to majú ľudia do moravskej obce Strání bližšie ako na vlastný obecný úrad. Okrem vzdialenosti ich sem lákajú aj lepšie platové podmienky. „V Stráni robia desiatky Slovákov, ktorí sem pravidelne dochádzajú za prácou. Slováka zamestnávame aj na obecnom úrade,“ povedal starosta obce Ondrej Benešík. Niektorí sa sem už aj presťahovali a vybavili si trvalý pobyt.
Rozhoduje nielen vzdialenosť
Aj keď podľa Márie Chorvátovej z novomestského úradu práce, počty ľudí, ktorí chodia za prácou na Moravu, štatistiku nezamestnanosti neovplyvňujú, mnohí Slováci našli u moravských zamestnávateľov stabilnú prácu a uplatnenie. Situácia sa zlepšila najmä po vstupe do EÚ a Schengenu, kedy si ani jedna krajina neuplatnila prechodné obdobie. „Administratíva bola minimálna, kto príde pracovať tu pracuje, dnes to nikto nerieši,“ konštatuje starosta.
Medzi významných zamestnávateľov patria Moravské sklárne, ktorým sa po období stagnácie začalo dariť aj vďaka exportu do Ruska a arabských štátov. „Prevzala nás Svetlá nad Sázavou a dodávame do 55 štátov sveta a všetkých kontinentov. Tým sme sa zachránili pred istou smrťou. Rozšírili sme výrobu a pracuje tu veľa ľudí zo Slovenska. Od roku 2011 sme prijali asi päťdesiat nových ľudí, teraz máme okolo dvesto zamestnancov,“ povedal riaditeľ závodu Marek Mikláš.
Lepšie platové podmienky
Roman Tomáš patrí medzi dlhoročných pracovníkov. Prišiel do sklární, ktoré patria medzi najstaršie fungujúce v strednej Európe, hneď po vyučení v Lednických Rovniach. „Neviem, ako je to so sklárňami na Slovensku, ale počul som, že je to tam problematické,“ hovorí.
Jeho kolega Silvester Podolan býva, ako hovorí, len pár kilometrov od hranice a má to do Strání bližšie. A nielen to. „Platovo aj zo sociálnej stránky je to tu, myslím trošku lepšie,“ tvrdí.
Prepojenosť je zrejmá aj v ďalších oblastiach. „Chodia k nám do škôlky aj deti zo slovenskej strany, z miestnej časti Šance to sem majú fyzicky blízko. Kvetná a Šance, keby tam nebola colnica, tak vyzerajú ako jedna obec. Vidím to tak, že sme sa vrátili, vzťahy sú ešte lepšie, teraz sme ako bratranci, ktorí sa majú radi a nie ako bratia, ktorí sa hádajú o dedičstvo,“ dodal starosta.
