TRENČÍN. Ukázať ľuďom tradičnú remeselnú prácu a podporiť ľudové tradície bolo hlavným cieľom akcie Májový jarmok remesiel. Tá sa konala 10. a 11. mája na Trenčianskom hrade. „Je to prezentačný jarmok šiestich samosprávnych krajov, návštevníci môžu vidieť rôzne remeselné techniky a výrobky. Ide o tradičné remeslá, s ktorými sa dnes už stretávame len na takýchto jarmokoch. Nie je to bežný sortiment, ktorý si môžeme kúpiť. Žiaľ, aj suvenírové obchody ponúkajú často nevkusné veci namiesto týchto tradičných a pekných výrobkov,“ povedala riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová.
Inšpirácia pre mladých
Význam takýchto akcii vidí Babičová aj v tom, že môžu inšpirovať mladých ľudí k remeselnej práci. „Aj na tomto jarmoku vidieť, že sa zapájajú aj mladí ľudia. Kedysi tradičnú prácu prezentovali výhradne starší ľudia,“ hovorí Babičová.
Ukážky tradičných výšiviek ponúkli návštevníkom dievčatá zo šermiarskej skupiny žoldnierov z Trnavy. Predviedli, napríklad tzv. nemecký tehlový steh, ktorý sa používal v stredoveku v celej Európe. „Používal sa na kabelky, do ktorých si dámy vkladali tie najdôležitejšie veci, tak, ako dnes,“ prezradila Michaela Makýšová. Ako doplnila, pri vyšívaní je potrebné ľanové plátno napnúť. Aby bol vzor rovný, musí počítať jednotlivé očká, dôležité je preto mať aj dobré oči.
Z Kysuckého Nového Mesta prišiel umelecký kováč Pavol Kopták, ktorý pôsobí ako majster na Strednej odbornej škole strojníckej. Ako prezradil, kováčstvu sa venuje už dvanásť rokov. „Kováči, ktorí sa tým aj živia, robia najmä brány, ploty, mreže. V minulosti sa bežne robili úžitkové aj umelecké predmety. Motyky sa kuli, zvonce sa vyrábali, robilo sa všetko, čo bolo v domácnosti potrebné,“ povedal kováč.
Práca s drevom je vášeň
Vlastnoručne vyrobenú fujaru trombitu priniesol na hrad Jan Czepiec z Beskýd, z obce Mosty u Jablunkova. Ako prezradil, túto horskú trúbu používali v minulosti aj ľudia ako signálny prostriedok a nahrádzala tak dnešné mobily. Práci s drevom sa venuje Jan Czepiec už dlhé roky, ako prezradil, je to jeho vášeň. „Keď idem do lesa na prechádzku, nikdy neprídem bez samorostu,“ hovorí. Priamo na hrade pracoval s bútľavým smrekom, z ktorého po dokončení bude preliezačka pre deti, včelí úľ alebo domáca udiareň.
