Skalničkári trenčianbskeho klubu pripravili jubilejnú desiatu výstavu. V kultúrnom dome v Zlatovciach naaranžovali aj vzorovú skalku.
TRENČÍN. Klub si nadšenci skaliek ale aj bonsajov a sukulentov založili v roku 2003 a odvtedy každý rok pripravili jednu výstavu. Tento rok na jubilejnej desiatej skrášlili svojimi vypestovanými rastlinkami priestory kultúrneho domu. Hneď pri v vstupe do sály sa návštevníci mohli potešiť pohľadom na rôznofarebne rozkvitnutú skalku. Nechýbali na nej dreviny, jazierko, či vtáčie hniezdo s jeho obyvateľmi. Až na túto dekoráciu bolo všetko pravé.
„Skalku sme vytvorili z doneseného materiálu, takú vzorovú, ako by mohla vyzerať. Dali sme na ňu zmes skalničiek, snažili sme sa vybrať na ukážku také rastlinky, ktoré práve v tomto období, teraz na jar kvitnú. A v našich skalkách máme aj živé tvory, jašteričky, užovku, v jazierku žubienky a žaby,“ hovorí šéfka klubu Oľga Koníková.
Na výstave okrem skalničiek vystavovali okrasné dreviny, bonsaje a sukulenty a na burze ponúkali nimi dopestované sadenice, aby záujemcovia videli, ako kvitnú, boli pri nich fotografie. Poradili aj tým, ktorí si chcú založiť skalku a priniesť kúsok prírody do záhrady alebo na terasu.
Prvé rastú snežienky a irisy
„Treba zladiť skalku aj farebne a vyberať kvety, aby kvitli na striedačku, potom na nej stále niečo kvitne a ostane dlho a pekne zakvitnutá. Skalka by mala vyzerať pútavo aj keď je bez kvetov, v zime, keď oddychuje,“ vysvetľuje Koníková. Obdobie vegetačného pokoja však netrvá dlho, už v januári začínajú na skalkách skalničkárov rásť snežienky a irisy.
Ako hovorí, výborné na základy skalky sú tufové kamene. „Keď búrali Električnú ulicu, tak ich vyvážali na smetisko. Pre kamene skalničkári chodili aj do Omšenia, teraz je už problém zohnať ich. Môžu byť aj vápencové kamene alebo štiepané bridlice. Zásada je nemiešať ich,“ upozorňuje. Ak si niekto chce založiť skalku na terase či balkóne vo veľkých misiach, tam by odporučila menšie rastlinky a také, aby stále niečo kvitlo. Skalky v záhradkách môžu zdobiť aj dreviny, ihličnany. „Dnes sú v móde najmä pomaly rastúce,“ konštatuje. Podľa nej, ak si človek vytvára skalku a postupne ju zveľaďuje, zháňa rastlinky, má k nej iný a hlbší vzťah, ako keď mu príde skalku spraviť záhradník.
Skalku si vybudovali už pred rokmi
Každý z členov klubu má aj svoju vlastnú domácu skalku, niektorí ju založili už pred rokmi. Ako Oľga Fraňová. „Keď sme si postavili rodinný dom, chceli sme mať miesto na oddych s jazierkom, kde budeme grilovať, kde si posedíme. Najskôr som zháňala lekná do jazierka, potom rastliny okolo jazierka a takto som začínala s budovaním skalky,“ spomína. V rodine má aj pokračovateľa. K záľube priviedla syna, ktorý žije v Nemecku a ako hovorí, navzájom si vymieňajú a dopĺňajú rastliny.
Uprednostňuje domáce rastlinky pred cudzokrajnými, exotickými, najradšej má trvalky. „Teším sa na jar, na to, ako začnú rásť snežienky, neskôr tulipány. Je to veľká radosť, vždy sa nájde niečo, čomu sa človek poteší. Mám rada všetky kvety, ani do vázy ich nenatrhám, teším sa z nich radšej v záhrade, ako by mi mali na stole zvädnúť,“ povedala Fraňová. Pred skalničkárov je skalka liekom na zlú náladu a problémy. „Keď ráno vstaneme, ideme sa pozrieť, na skalku, či náhodou niečo nerozkvitlo. Poskytuje nám každodennú radosť,“ dodala Koníková.
