V Mestskom kultúrnom stredisku vystavuje textilná výtvarníčka Júlia Piačková. Svoje veľkoformátové maľby doplnila skutočnými mušľami a pieskom i čipkami.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Textilná výtvarníčka Júlia Piačková (51) posunula svoju výtvarnú tvorbu do trojrozmernej maliarskej dimenzie. Veľkoformátové maliarske plátna doplnila skutočnými mušľami, kamienkami, pieskom, korálkami, ale aj niťami, stuhami a rôznymi čipkami. Výstava potrvá do 7. mája.
Trojrozmerné artefakty zakomponované do obrazov vnášajú do pútavých diel maliarky skutočný život. Jej milovanou témou sa stalo more, ktoré pod jej štetcom šumí vlnami a buráca silou prílivu. „Veľmi ma oslovujú aj ryby. Napriek tomu, že vydávajú veľa zvukov, mnohí si myslia, že sú nemé. A more je úžasné. Je na Zemi a napriek tomu je pre mňa nedostupné. Ja sa pod vodu bojím ponoriť. Ponáram sa doň aspoň prostredníctvom svojich obrazov,“ vyznala sa maliarka. Obrazy zobrazujú Príliv plný mušlí či množstvo morských koníkov, rýb a plávajúcich žien.
Textilná výtvarníčka miluje najviac maľbu
Maliarka z Pezinka vystavovala v Japonsku, Austrálii, Juhoafrickej republike, Brazílii, Turecku a v mnohých štátoch Európy. V poslednom období sa zamilovala do akrylovej techniky. „Tá mi umožňuje efektívne a rýchlo dostať svoje sny na plátno,“ vysvetlila autorka, ktorá do svojich obrazov zakomponovala aj textilné materiály. Okrem mora, prírodných živlov i ročných období sa stala jej námetom i žena. „Nemyslím si, že by si námet ženy mali anektovať výhradne iba muži. Ženy patria všetkým,“ zasmiala sa Piačková.
Aj preto dominujú v jej figurálnych kompozíciach práve ony. Éterické ženské postavy premenené do vtáčej podoby vyvolávajú príjemné pocity. „Ženy na obrazoch zobrazuje aj vo víre vzdušného vesmírneho nekonečna, ale aj ponárajúce sa do magickej morskej hladiny,“ podotkla kurátorka výstavy Ela Porubänová.
Manželia Piačkovci sú aj autori poštových známok
Júlia Piačková je mnohožánrovou umelkyňou. Venuje sa aj grafickým technikám, kreslenému humoru, ilustráciam, tvorbe gobelínov i ex libris. Spolu s manželom Igorom patria k slovenskej špičke tvorcov poštových známok. „Známky som začala tvoriť už v roku 1994. Táto práca poskytuje úplne iný pohľad na tvorbu, pretože svoje nápady treba vtesnať na miniatúrnu plochu. A to je veľmi náročné,“ prezradila výtvarníčka.
Okrem milovníkov výtvarného umenia ju poznajú aj priaznivci literatúry. Je autorkou poviedok s podtextom čierneho humoru. Zachytáva v nich paradoxné životné situácie, ktoré ju prekvapujú a zároveň poskytujú zaujímavé námety.
