Miestny klub Jednoty dôchodcov na Slovensku si v obci pietnym aktom pripomenul protivojnovú vzburu v srbskom meste Kragujevac.
KRÁSNA VES. Tento rok uplynie 94 rokov odvtedy, ako sa na sklonku prvej svetovej vojny v srbskom Kragujevaci vzbúrili Slováci, príslušníci trenčianskeho 71. pešieho pluku. Prezývali ho aj drotársky, pretože mužstvo počas vojny dopĺňali odvedencami z Trenčianskej, Oravskej a Turčianskej župy. V tomto pluku bol odvedený aj tridsaťročný obyvateľ Krásnej Vsi, slobodník Gregor Dvorský. Bol ženatý a mal dve deti. Smutnú udalosť pripomenul Jozef Znášik. Na jar roku 1918 sa do Kragujevaca vrátili slovenskí vojaci z ruského zajatia. Hneď z nich vytvorili 41. pochodovú formáciu, ktorá mala odísť na taliansky front. Únava zo strádania v zajatí, zo zlého zaobchádzania a zásobovania potravinami a odchod na južný front vyvolali vo vojakoch odpor voči vojne, monarchii. Stačil konflikt medzi vojakom Martinom Riljakom z Hornej Marikovej a rotmajstrom Antonom Bednárom, veliteľom izby, po ktorom 2. júna vypukla vzbura. Zapojili sa do nej takmer všetci vojaci.
Vzbúrenci sa zmocnili pušiek a guľometov, prepadli železničnú stanicu, prerušili telefonické spojenie, zničili štábne dokumenty a zoznamy mužstva, ale nedobyli muničný sklad, čo rozhodlo o ich neúspechu. Napokon sa pre nedostatok streliva vzdali, zle na nich zapôsobila aj delostrelecká paľba. O piatej hodine ráno 3. júna boli kasárne obsadené a vzbura potlačená. Medzi vzbúrencami bolo päť mŕtvych, na opačnej strane len zopár ranených.
Neskôr ráno muselo asi tritisíc mužov z náhradnej roty nastúpiť na kasárenský dvor. Vyzvali ich, aby sa dobrovoľne prihlásili tí, ktorí vzburu začali, ako aj tí, ktorí boli ochotní o všetkom informovať vyšetrujúcich. Stanný súd z obvinených mnohých odsúdil na dlhoročné tresty väzenia a štyridsiatich štyroch slovenských vojakov na trest smrti.
Problémom ale bola popravná čata. Dobrovoľne sa nik nehlásil. Celý náhradný prápor 71. pešieho pluku to striktne odmietol. Hádzaním kockou vybrali osemdesiat mužov z 1. bosniansko – hercegovinského pluku, dali im veľa stravy a alkoholu. Polovici čaty prikázali mieriť odsúdeným na hlavy a druhej na hrude.
Popravu vykonali na Stanovljanskom poli, starej srbskej strelnici vzdialenej asi kilometer od mesta. Sem popravná jednotka pod bajonetmi viedla odsúdených. Smutný sprievod prešiel mestom, obklopený miestnym obyvateľstvom. Na popravisku ich rozdelili do dvoch skupín po dvadsaťdva mužov. Prvá stála, druhá si musela kľaknúť. Prečítali im rozsudok smrti, kňaz odriekal poslednú modlitbu, ktorí si to želali, zaviazali im oči. Na pokyn plukovníka Marxa sa popravná čata priblížila na desať krokov pred kľačiaci rad. Farár odsúdených vyspovedal a Bosniaci strieľali. Krátko po poprave dorazil kuriér s cisárovou milosťou. O akú „milosť“ išlo, svedčí to, že rodinám popravených boli hneď zastavené vojenské podpory.
Medzi štyridsiatimi štyrmi popravenými bol aj Gregor Dvorský z Krásnej Vsi. Práve jemu je venovaná pamätná tabuľa umiestnená pri vchode do obecného úradu. A pod ňu účastníci spomienkového aktu zavesili venčeky a minútou ticha si v pondelok 2. apríla uctili jeho pamiatku.
