.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Peter Ondreička sa narodil v Novom Meste nad Váhom. Vyštudoval Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave a Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, oddelenie monumentálnej maľby a gobelínu u profesorov Petra Matejku a Ladislava Čemického. Žil a tvoril v Bratislave, kde často navštevoval povestnú kaviareň U Michala. K jeho priateľom patrili spisovatelia Rudolf Sloboda, Dušan Mitana, Dušan Dušek, Štefan Moravčík a iní. Popri ilustrovaní kníh pre mládež (napr. René Guillot -Pirátov odkaz, 1975; Ján Romanovský - Dobré dni Janka Pánka, 1983) či básnických zbierok (Sylvia Plath - Luna a tis, 1989; Mila Haugová - Čisté dni, 1990) sa venoval aj figurálnej maľbe.
Jeho obrazy (Mozartiana, Apollón a Marsyas, Rozštiepený človek, Milovanie – smrť - maľovanie, Malá babylonská veža, Jaskynní vtáci atď.), inšpirované mytológiou, hudbou, literatúrou a poéziou sú plné znepokojivých vízií a napätia.
Podľa spomienok ľudí, ktorí ho poznali, bol Ondreička citlivý, málovravný človek, zápasiaci s prekliatím nadaných - depresiou. Bojoval proti nej bohémskym životom, čo sa podpísalo na jeho predčasnom skone. Zomrel na zlyhanie srdca vo svojom bratislavskom byte 16. októbra 1990. Pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí. V čase, v ktorom tvoril, sa svojím expresionisticky ladeným štýlom nemohol presadiť, zostáva na okraji aj v súčasnosti, keď mnohí iní jeho ešte žijúci súčasníci sa už dočkali vlastných monografií.
Jeho meno neuvádzajú ani všeobecné encyklopédie, zvyčajne ho zamieňajú za Karola Ondreičku staršieho (1898-1961), alebo Karola Ondreičku mladšieho (1944-2003). Za svojho krátkeho života samostatne vystavoval iba jediný raz: v roku 1987. Ďalšia vernisáž jeho obrazov sa uskutočnila až v roku 1991. O niekoľko rokov nato nasledovala zatiaľ posledná.
Autor: Martin Malo
