Výstavu diel beckovského rodáka Ladislava Mednyánszkeho zo zbierky Lea Ringwalda sprístupnia verejnosti 3. mája v Bratislave. Výstava potrvá do 1. júna.
BECKOV. Ako hovorí historik umenia Július Barczi, postupne zhromažďujú a pátrajú po prácach Ladislava Mednyánszkeho aj v našom regióne. "Snažíme tieto diela zhromažďovať a tak rekonštruovať kolekciu Mednyánszkeho výtvarných prác z tejto zbierky. Príprava výstavy je veľmi náročná a tak hľadáme akékoľvek informácie," hovorí.
Podľa Barcziho, informácie o rozsiahlej a umeleckohistoricky zaujímavej zbierke sú už v Mednyánszkého druhej monografii od maďarského kunsthistorika Ernö Kállaia z roku 1943, ktorý síce len jednou vetou, ale predsa v úvode spomína veľký počet diel tohto beckovského rodáka v Trenčíne.
Ako ďalej vysvetľuje, Mednyánszkeho právnikom bol Leopold Ringwald. Patril k váženým a bohatým mešťanom a zberateľom umenia. Ten ešte pred druhou svetovou vojnou emigroval s rodinou do zahraničia a so sebou si zobral aj veľkú časť zbierky.
O osude zbierky Barczi ďalej hovorí: "Kállai vo svojom súpise diel Ladislava Mednyánszkeho uvádza, že v Ringwaldovom majetku bolo takmer štyristo umelcových malieb a kresieb. Okrem nich však vlastnil aj niekoľko diel iných súčasných umelcov i diela starých majstrov. Po tom ako Ringwaldovci odišli, sa na ich zbierku zabudlo, nikto ju nikdy nespomenul a Mednyánszkeho obrazy, ktoré z jeho celoživotného diela chýbali a stále mnohé chýbajú, nikto nehľadal," hovorí.
Záujem slovenskej teórie a histórie umenia o Ladislava Mednyánszkeho siaha len do konca päťdesiatych rokov, keď Karol Vaculík začal pracovať na jeho monografickej výstave. O jej otvorení sa v britských slovenských novinách dočítal aj doktor Ringwald, ktorý hneď listom Vaculíka oslovil. Tomu sa ale do Anglicka zo socialistického Československa podarilo vycestovať až o viac než desať rokov, keď bol doktor Ringwald už po smrti.
Karola Vaculíka na služobnú cestu z politických dôvodov do Anglicka nepustili. Na cestu sa však vydala Danica Zmetáková, ktorá u Ringwaldovcov strávila štyri dni, diela spísala a predbežne rokovala o ich možnom odkúpení. Napokon však v septembri 1974 vycestoval do Anglicka aj Karol Vaculík s profesorkou Ľudmilou Peterajovou. Ich návšteva bola poslednou stopou pred zmiznutím zbierky na takmer štyridsať rokov."
