Veľkonočným sviatkom hojnosti predchádza štyridsaťdňový pôst a príprava tradičných symbolov jari. Veľkonočné sviatky sú predovšetkým kresťanské sviatky oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Sviatky prichádzajúcej jari sú charakteristické nielen krásne maľovanými vajíčkami, ale aj dokonale upleteným korbáčom z vŕbového prútia. Samotné šibanie, pred ktorým sa schovávajú na Veľkonočný pondelok všetky dievčatá, je symbolika bičovania Ježiša pred ukrižovaním.
Ľudia verili, že nevyšibané dievčatá ľahko stratia krásu a nik ich nevyzve do tanca. Zafarbené vajíčka, ako aj ručne zdobené kraslice patria k najstarším a esteticky najpôsobivejším umeleckým prejavom. Od stredoveku sú vajíčka súčasťou obradov vítania jari, tradície dokumentujúcej úzku spätosť človeka s prírodou. Sú symbolom slnka, svetla, obnovujúceho sa života v prírode, zdravia a plodnosti. Ďalším symbolom Veľkej noci je baranček, symbol Božieho barančeka a víťazstva, ktorý nechýba na veľkonočnom stole v podobe sladkého dezertu. Veľkonočný zajačik, ktorý rozdáva šibačom v pondelok čokoládové vajíčka, zavítal do našich končín z Nemecka.
Veľkonočný pondelok je zavŕšením Veľkej noci, oslavou znovuzrodenia Ježiša Krista, deň kedy jeho hrob našli vystrašené ženy prázdny. V tento sviatočný deň si už môžeme dopriať všetky dary prírody a najesť sa do sýtosti. Po pôstnom období sa veľkonočne prestretý stôl prehýba od sladkých maškŕt, cez zeleninové šaláty až po mäsové dobroty, aby si šibači vybrali, čo im hrdlo ráči. Veľkonočné sviatky sú zaťažkávajúcou skúškou pre naše trávenie.
