TRENČÍN. Požiare ohrozovali hrady najmä v minulosti. Na Trenčianskom hrade vypukol veľký požiar v roku 1790, keď sa šindľové strechy hradu chytili od požiaru v meste. Ako povedala riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová, na hrade sú umiestnené požiarne hlásiče, pravidelne kontrolujú hasiace prístroje a hydranty.
Väčší požiar na hrade našťastie nemali, pred pár rokmi horel trávnatý porast na hradnej skale nad hotelom Tatra. Ten sa podarilo uhasiť pomocou hadíc priamo z hradu. „To, čo sa stalo v Krásnej Hôrke, je zlým snom každého z nás,“ hovorí Babičová. Ako však povedala, na rozdiel od Krásnej Hôrky, ktorá mala šindľové strechy, je väčšina striech nášho hradu medená. Aby predišli požiarom zo suchej trávy, robia pravidelne údržbu trávnatých porastov v areáli hradu.
Pri zrúcaninách hradov je riziko požiaru menšie, hoci aj tam môže oheň narobiť veľké škody. V prípade takých hradov, ako je Trenčiansky, Oravský, Bojnický či napríklad Červený Kameň sú ohrozené nielen objekty, ale aj expozície. „Oheň sa tu aj ľahko šíri, reštaurované obrazy či nábytky sú veľmi horľavé,“ vysvetľuje Babičová.
Ako postupovať pri prípadnom požiari Trenčianskeho hradu, si hasiči vyskúšali pred tromi rokmi.
Na zahasenie ohňa, ktorý mal vypuknúť na najvyššom bode hradu v Matúšovej veži, museli natiahnuť deväťsto metrov hadíc.
Vodu čerpali z vodovodu na Mierovom námestí a v hadiciach musela prekonať 140 metrové prevýšenie až na vežu. Vode pomáhali dostať sa až na vežu tri čerpadlá. Hasičské cisterny sa dostali len po bránu, ďalej vyšli menšie autá a priamo do areálu horného hradu priniesli hasiči prenosnú striekačku.
Hasičom zásah od nahlásenia požiaru až po prvý prúd vody z hadice trval asi 24 minút. Či by to v prípade skutočného požiaru stačilo, veliteľ zásahu povedať nevedel.
