DRIETOMA. Zmapovať čriepky z histórie, ako ich zachytili väčšinou čiernobiele snímky, nielen z výnimočných udalostí, ale aj bežného, každodenného života obce a jej obyvateľov sa rozhodli v Drietome. „Podobné aktivity robili aj iné obce, ale tam to väčšinou organizovali obecné úrady, my sme zvolili iný postup. Chodili sme po domácnostiach a zbierali fotografie,“ hovorí Peter Kútny, vydavateľ a autor miestnych novín, ktorý spolu s členmi občianskeho združenia Veselý vidiek celú akciu zorganizoval.
Všetky vystavené fotografie vyšli aj v bulletine a z vybraných vyrobili stolový kalendár. Okrem výstavy pre návštevníkov pripravili na každý deň výstavy kultúrny program zložený z folklóru, dychovej a modernej hudby.
Fotografie zbierali takmer sedemmesiacov
Približne v polovici prípadov im ľudia zverili originály, zvyšok dostali už naskenované alebo prefotené. „Mali sme dôkladnú evidenciu, aby sa ľudia neobávali nám dať fotografie, často jediné pamiatky na ich predkov. Z nich sme postupne vybrali tristo pre účely výstavy a rozdelili ich do viacerých kategórií ako Architektúra, Ľudia, Farnosť, Drietomanka, Spolky, Kultúra, Povodeň a ďalšie,“ vysvetľuje Kútny.
Fotografie vznikali pri bežnej činnosti ľudí, pri práci, zábave, ale aj v ateliéroch. „Podľa maďarských názvov sú mnohé ešte z obdobia pred prvou svetovou vojnou a viaceré sú od amerických fotografov, keď rodiny, ktoré sa vysťahovali, posielali na Slovensko fotografie, ako sa im darí. Čo je zaujímavé, tieto ateliéry si fotky síce označili logom, ale rok, kedy sa fotilo, na všetkých chýba,“ poznamenal Kútny. Veľká časť fotografií bola z činnosti, vystúpení dychovky Drietomanka. Podľa Kútneho majú fotku z roku 1911, ktorá je pravdepodobne zatiaľ najstaršou z histórie súboru. „Je na nej otec známeho zberateľa Pavla Stopku a dala nám ju na výstavu jeho dcéra,“ hovorí.
Mnohé fotografie sú z roku 1971, keď oblasť postihla živelná pohroma, povodeň. „Na jednej je vrtuľník a prečo zasahoval, sme sa teraz dozvedeli. Jedna babka zachraňovala duchny, vyšla s nimi na strechu a tu čakala, kto ju príde zachrániť. Dolu bola štvormetrová voda, a tak pre ňu priletel vojenský vrtuľník,“ prezradil. Najstaršia fotografia výstavy je, podľa majiteľky, z obdobia okolo roka 1870. Väčšina je už z dvadsiateho storočia, mapuje zabíjačky, žatvy, svadby, zábavy, ľudí.
Vo fotografiách zostal navždy zachytený moment, okamžik, za ktorým je takmer vždy konkrétna osoba, rodina, príbeh, osud či dejinná udalosť. Každá sa spája s obdobím, v ktorom vznikala a udalosťami, ktoré ich charakterizujú.
A ponúkli priestor na spomienky. „Prišli manželia s lupou a postupne si prezerali a hľadali, koho poznajú. Nechýbali ani slzy, keď si tu našli na fotografiách svojich príbuzných.“
Zbierať chcú nielen fotky, ale aj ich príbehy
Výstavu s názvom Prvý drietomský digitálny fotoarchív si už v prvý deň v piatok 3. februára pozrelo takmer sto ľudí. Viacerí ešte počas víkendu začali nosiť ďalšie.
„Jeden chlapec doniesol hádam deväťdesiatych fotiek. Na výstave sme mali aj zarámované fotky, najskôr len štyri a na druhý deň už dvanásť. Zvesili obraz zo steny a doniesli na výstavu,“ okomentoval záujem Kútny.
Ako dodal, v tejto aktivite chcú pokračovať dozbierať aj ďalšie fotografie a vytvoriť z nich dokonca CD. Plánujú zozbierať okrem fotiek aj príbehy ľudí.
„Zaznamenáme ich a urobíme čítanie s premietaním fotiek,“ sľúbil Kútny.
