TRENČÍN. Politici v Bratislave nerešpektujú ľudí na komunálnej úrovni, nepočúvajú ich. Vďaka ich necitlivému prístupu musia Trenčania financovať diery v štátnom rozpočte. Konštatoval to primátor Trenčína Richard Rybníček na piatkovej tlačovej konferencii.
Dôvodom jeho rozhorčenia bola skutočnosť, že štát trestá Trenčín za úspešné hospodárenie v minulom roku. Mesto totiž muselo pre zložitú finančnú situáciu predávať majetok, aby splnilo zákonom stanovenú podmienku a dosiahlo vyrovnaný rozpočet. Najväčšiu časť svojho majetku predalo štátnym inštitúciám, teda samotnému štátu, a to pozemky pod novým cestným mostom a v súvislosti s modernizáciou železničnej trate.
Podľa novelizovaného zdaňovania príjmov miest a obcí z predaja majetku však musia aj samosprávy odvádzať štátu daň. Pre Trenčín to znamená, že musí štátu zaplatiť približne 560-tisíc eur. „Štát si tak zdanením vybavil devätnásťpercentnú zľavu,“ okomentoval primátor, ktorý sa nazdáva, že ak by predávali tento majetok súkromným firmám. mohli aj drahšie. V týchto prípadoch si štát určil ceny.
„Za tieto peniaze by sa dali opraviť strechy všetkých materských škôlok, niekoľko desiatok až stoviek metrov chodníkov a investovať do rozvojových projektov mesta. Teraz sa stratia v štátnom rozpočte,“ povedal Rybníček, s tým, že mesto si na daň musí požičať, čiže štát núti samosprávy zadlžovať sa, prípadne vziať prostriedky z bežných výdavkov, ktoré sú určené na financovanie základných funkcií ako kosenie, údržba ciest.
S dlhmi pritom zápasí Trenčín už niekoľko rokov a v roku 2010 dramaticky vzrástli. Nové vedenie mesto prevzalo s takmer štyridsaťmiliónovým dlhom, ktorý sa mu podarilo prísnym šetrením, dohodami s veriteľmi, ale aj predajom majetku za uplynulý rok skresať o takmer jedenásť miliónov.
Podľa primátora vlani mesto dobre hospodárilo a mohol by si aj štát vziať príklad, ten ho však za to trestá. Rozhodol sa na situáciu upozorniť listom najvyšších predstaviteľov štátu, vlády, parlamentu, politických strán.
„Bola to chyba, že sa takýto zákon prijal a že ho prezident podpísal,“ dodal Rybníček. Na problematické zdaňovanie upozorňovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Jeho hovorca Michal Kaliňák povedal, že sa snažili ovplyvniť prijatie tohto rozhodnutia, podávali námietky.
„Niektoré boli akceptované, iné nie. Sme presvedčení, že predaj je neopakovateľný príjem, pretože mesto môže svoj majetok predať len jeden raz a napriek tomu musí časť príjmov putovať do štátneho rozpočtu,“ povedal Kaliňák. Ako dodal, štát si takto obhajuje svoje záujmy a hľadá, kde všade môže svoje príjmy zvyšovať, no mal by uvedomiť, že ak daňovo zaťaží mestá a obce, tak sa to môže prejaviť jednak na menšej dynamike rozvoja miest, pretože budú mať menej peňazí na svoj rozvoj, keď ich musia dať spätne štátu.
Pôvodne zákon o dani z príjmov z predaja majetku do 31. decembra 2010 oslobodzoval mestá, obce a vyššie územné celky. Od minuloročného januára sa to zmenilo. Ministerstva financií novelu obhajuje. „Toto opatrenie bolo súčasťou čistenia daňového systému od nesystémových výnimiek a špeciálnych oslobodení. Občania i podnikatelia daň z predaja platia a nie je dôvod, aby ju neplatili aj samosprávy. Ministerstvo už spravilo ústupok, keď súhlasilo s navrátením oslobodenia príjmov samospráv z prenájmu,“ skonštatoval hovorca rezortu Martin Jaroš.
Termín na zaplatenie dane má mesto do konca marca. „Budem žiadať odklad, jednoducho sa s tým nezmierim. Budem bojovať, aby som z tejto sumy nemusel zaplatiť ani cent," skonštatoval primátor, ktorý očakáva, že jeho postup osloví aj ostatné samosprávy.
