Vo výstavných priestoroch Trenčianskeho múzea a v Mestskej veži prebiehajú súbežne dve výstavy mladej trenčianskej fotografky Barbory Prekopovej, ktorá tvorí pod umeleckým menom Micha Bardy.
TRENČÍN. Výstava s názvom Po špičkách prináša fotografie z prostredia baletných umelcov Slovenského národného divadla, vo veži sú zase umiestnené portréty rôznych osobností. Výstava v múzeu potrvá do 29. januára a vo veži do 15. marca.
Obe otvorili vo štvrtok 12. januára, kurátorkou výstavy bola pracovníčka Galérie M. A. Bazovského Radka Nedomová „Barbora je moja stredoškolská spolužiačka a vlastne už vtedy vynikala spomedzi spolužiakov svojou veselosťou, spontánnosťou ale najmä kreativitou. Keď sa rozhodla ísť študovať žurnalistiku, nikoho to neprekvapilo,“ prezradila Radka. Barbora sa po ukončení vysokej školy rozhodla rozvíjať svoj talent a odišla študovať reportážnu fotografiu do Hannoveru.
„Toto prostredie na ňu vplývalo a počas troch rokov v jej hlave vznikli viaceré projekty, ktorým sa venuje aj dodnes. Výsledkom jedného takéhoto projektu je aj táto výstava fotografií zo zákulisia baletu SND v Bratislave a portréty osobností, s ktorými sa stretla,“ doplnila Nedomová.
„Väčšinou si vyberám osobnosti, ktoré súhlasia s tým, že ich budem fotiť. Dôležité je nájsť si spoločnú reč. Keď ale zistia, že nesnažím byť povýšenecká a že aj ja robím chyby, potom sa aj otvoria,“ prezrádza Barbora. Aj fotografie z baletných nácvikov vznikali postupne a najskôr si k ich aktérom musela nájsť cestu.
Ako povedala Radka Nedomová, Barborine fotky sú zaujímavé intímnosťou. „Keď fotila zákulisie baletu, snažila sa ísť do hĺbky, fotografie nie sú povrchné, vystihujú aj charakter a vlastností. Barbora ponúka pohľad na balet z inej strany, také zábery človek bežne neuvidí a jej sa podarilo udomácniť medzi baletkami na ich domácej pôde a začleniť do kolektívu, spriateliť sa s nimi. Na fotografiách to poznať, ukazuje prostredie kde nacvičujú, ukazuje ich dušu, tým sú jedinečné,“ vyzdvihla jej tvorbu.
Ako potvrdzuje Barbora, nebolo to vôbec jednoduché. „Bariéru sme prekonali, až keď som im doniesla prvé fotky, videli ich a dozvedeli sa, čo tam vlastne robím. Spočiatku to brali ako vstup do súkromia a postupne som sa s nimi zžila a spriatelila. Dnes sú už moja druhá rodina,“ povedala Barbora.
Fotografie úderne dopĺňajú vtipné popisky, slovné hračky od Barbory a aj básne poetky Andrey Štefanovej. Svoje umelecké pseudonymum Micha Bardy vysvetľuje Barbora svojimi skúsenosťami z pôsobenia v nemeckom prostredí. „Stretla som sa v Nemecku s predsudkami voči východu a mám pocit, že Berlínsky múr tam celkom nepadol. Pre meno Micha Bardy som sa rozhodla preto, aby ľudia nevedeli, kto sa za tým menom skrýva, že je to človek z východu a podľa koncovky ová, že autorka je žena,“ skonštatovala Barbora.
Meno Micha Bardy si nevybrala náhodou, ale je odvodené od mena starého otca Michala Bardyho, ktorý mal šesť dcér. A takto vlastne Barbora rieši pokračovanie jeho priezviska. Portrét starého otca je aj v mestskej veži medzi ostatnými pätnástimi fotografiami, portrétmi významných osobností. Svoju budúcnosť vidí Barbora v reportážnej a dokumentárnej fotografii. „Chcela by som viac cestovať a viac fotiť vlastné témy, ktoré ešte nikto nefotil a popri tom aj písať,“ dodala Micha Bardy.
