NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Významný protifašistický bojovník generál Ivan Institoris sa stal po úmrtí generála Jána Strculu (11. januára 2012) najstarším žijúcim generálom na Slovensku. Žiaľ, v tejto úctyhodnej roli žil Ivan Institoris, ktorý v Novom Meste s krátkymi prestávkami pôsobil od roku 1940, iba necelé štyri dni. Posledná rozlúčka s vojnovým hrdinom sa uskutočnila 18. januára na novomestskom cintoríne.
Generál Ivan Institoris sa narodil 9. februára 1914 v Hybiach. Pred druhou svetovou vojnou učil na školách v Bratislave a v Sološnici. Na vojenskú dráhu nastúpil v januári 1940, keď bol aktivovaný z úradnej moci ako dôstojník z povolania. V rokoch 1940-1942 a 1943-1944 slúžil ako dôstojník 1. spojovacieho práporu v Novom Meste nad Váhom. V rokoch 1942-1943 bol dôstojníkom poľných jednotiek v Rýchlej divízii na východnom fronte, dostal sa na Kaukaz, odtiaľ na Krym.
Domov sa vrátil s podlomeným zdravím, vo vojenskej nemocnici v Bratislave sa liečil z malárie. V roku 1944 sa stal príslušníkom 1. Čsl. armády na Slovensku. Do Slovenského národného povstania sa zapojil ako veliteľ telegrafného práporu. Počas povstania zabezpečoval ilegálne pod krycím menom Ivo tajnou vysielačkou rádiové spojenie s Londýnom. Zaisťoval spojenie na celom oslobodenom území. V zime 1944 pod Prašivou padol do zajatia. Nasledovalo väzenie v Trnave za účasť v SNP, prepustenie z armády a čakanie na verdikt vojenského súdu. Front bol však už našťastie blízko. V roku 1945 sa vrátil do Nového Mesta nad Váhom vo funkcii veliteľa stravnej roty novomestskej posádky. Po oslobodení mesta dostal rozkaz založiť v Martine 4. spojovací pluk a stal sa jeho veliteľom.
Po vojne bol náčelníkom Spojovacieho učilišťa v Novom Meste (1950-1954). Po prepustení z armády v roku 1960, pôsobil sedemnásť rokov ako stredoškolský učiteľ.
Za neodôvodnené prepustenie z armády ho v marci 1992 rehabilitovali. V roku 2004 bol prezident Rudolf Schuster povýšil do hodnosti brigádny generál. Ivan Institoris je nositeľ titulu Významná osobnosť Podjavoriny, Československého vojnového kríža (1947) a Radu SNP I. triedy (1947).
