IVANOVCE. Kde sú tie časy, čo som mohla tancovať a spievať, povzdychla si oslávenkyňa Mária Martinusová z Ivanoviec, ktorá oslávila sté narodeniny. Zavinšovali jej nielen rodina, ale aj zástupcovia obce, zahrali na harmonike, oslávenkyňa sa zapísala aj do pamätnej knihy.
Jubilantka sa narodila 17. decembra 1911 v Záblatí, pochádzala z troch detí, dnes žije ešte jej sestra Jozefína Fraňová. „Má 91-rokov a ešte prišla aj babke zavinšovať. O iných dlhovekých v ich rodine nevieme. Nikto iný sa nedožil vysokého veku,“ hovorí vnučka Monika Martinusová.
Vydala sa za Pavla Martinusa z Ivanoviec a s ním aj odišla z rodného Záblatia. Narodili sa im tri deti, jeden syn zomrel. Starala sa o malé rodinné gazdovstvo, pracovala na družstve, potom už bola doma, robila okolo domu, mali gazdovstvo, prasiatka, kačice kŕmila.
Celý život ale spomínala na roky prežité v Záblatí. „Často hovorila, ako sa veľa nachodili pešo, do kostolíka, či do práce do Meriny,“ povedala vnučka Monika. Keď sa jubilantky pýtame, na čo spomína najradšej, nezabudne nám viackrát zdôrazniť, že na zábavy, na ktorých rada tancovala. „Keď som bola mladá, chodievala som po muzikách, tancovala. Škoda tých časov. Všetko už bolo dávno, veru dávno,“ povzdychne si Mária Martinusová.
„Ďakujem pánu bohu, že ma nič nebolí, a pokiaľ bude chcieť, dotiaľ budem zdravá,“ dodáva. Nevesta Mária potvrdzuje, že babka nebývala a ani teraz nebýva chorá. „V zdravotnej karte má len dva listy,“ hovorí. „Keď sa jej pýtame, ako sa má, odpovedá, že ju nič nebolí, len cíti slabosť. Poteší sa nejakej maškrte, najradšej má perníčky.“
Babka dnes žije v rodine svojho syna Vladimíra a nevesty Márie. Má štyroch vnukov, šesť pravnukov a už aj dvoch prapravnukov. Muža pochovala pred dvadsiatimi rokmi. Väčšinu dňa sedí na stoličke pri okne a pozerá von. So záujmom sleduje, kto prejde okolo domu.
„Ale ešte pred dvomi rokmi sa aj sama vybrala na návštevu k susedke. Teraz s ňou ideme prejsť s paličkou okolo domu, po dvore a keď je pekne, posedí si aj vonku na lavičke pred domom,“ doplnila nevesta Mária Martinusová.
O babke hovoria, že mala vždy veselú a družnú povahu. „Chodili k nám ženy na driapačky peria, sedeli v pivnici a bývalo tam veľmi veselo, babka sa rada zabávala a smiala,“ spomína Monika. A tancovala. „S dedkom chodili za mlada na poštárske plesy, rada sa bavila a bola veselá. Je taká optimistka,“ opisuje babku Monika. „A má aj dobrú opateru,“ so smiechom dodáva.
