Sedem rokov pracoval na pestrofarebnom pohyblivom betleheme Marián Mikulec. Dnes je jeho životné dielo slovenskou raritou. Pozrieť si ho môžete v Podjavorinskom múzeu.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Podjavorinské múzeum vystavuje vyše päťdesiatročný betlehem Michala Hanzlíka a pohyblivý betlehem rodáka zo Zemianskeho Podhradia Mariána Mikulca (59). Svoje dielo s množstvom postáv a zvierat zakomponoval Mikulec do priestoru s plochou vyše dvanásť metrov štvorcových.
V jeho centrálnej časti kolíše mladé dievča Ježiška v prítomnosti matky Márie a otca Ježiša. Nechýbajú pohybujúce sa ovečky, osly, zobajúce sliepky, ktorým gazdiná nesie zrno.
Mikulcov betlehem dotvára aj vodný mlyn s tečúcou vodou a sústava štýlových stavieb s meniacim sa osvetlením. Pastier nalieva vodu ovečkám, kováč pracuje vo vyhni, žena múti maslo a pastier varí v kotli srvátku. Celý betlehem prekrýva klenba, ktorá znázorňuje oblohu s blikajúcimi hviezdičkami a svietiacou kométou.
* V akom období vznikol váš unikátny pohyblivý betlehem?
- Betlehem vznikal sedem rokov. Začal som na ňom pracovať v roku 1988, hlavné práce pokračovali do roku 1993. Jeho vznik podnietil správca fary Kalús. Mal to byť pôvodne pôstny betlehem. Počas Veľkej noci by sa prekryla maštaľka a na to miesto sa umiestnila akoby Posledná večera. Po jeho odchode z fary nám spolu s Antonom Slížom z Podjavorinského múzea napadla myšlienka, nainštalovať betlehem práve do priestorov múzea.
* Veľký betlehem vznikol mim múzea, ako ste ho vôbec dostali dnu?
- Bol to veľký problém. Nedalo sa s ním prejsť po schodisku. Preto sme ho museli rozrezať na dve časti, ktoré sme potom v múzeu opäť skladali. Hneď v prvom roku si ho prišlo pozrieť približne šesťtisíc ľudí. Bola to veľká vzácnosť.
* Z čoho sú vyrobené jednotlivé časti v betleheme?
- Sochy sú duté a sú vyrobené z epoxidu, ktorý má v sebe určité plnidlá. Sú tam použité aj tvrdé drevné piliny a časť sadry. Niektoré sochy sú vyrobené ako kópie zo starých sadrových alebo drevených sôch, ktoré boli poškodené. Tie som získal z Farského úradu vo Vacenoviciach na Morave. Palmy som vyrobil z filcu. Nastrihané lístky som prifarbil a našil na tenký pozinkovaný drôt. Terén je z drôtenej konštrukcie, pokrytej vrecovinou a nosná konštrukcia zase zo železných profilov. Všetko som sa musel naučiť sám, pretože tvorcovia betlehemov vám neprezradia svoje postupy, je to tajomstvo.
* Aké veľké sú sochy v betleheme?
- Sochy sú od 12 do 43 centimetrov. Veľké sú kópie a tie menšie som vytváral úplne sám. Veľmi ťažko sa vyrábal obrovský kráľ, ktorý má matricu z niekoľkých častí. Spojiť to bolo dosť problematické. Pri opracovaní sa však jednoduchšie robí s veľkými figúrami. Sochy som namaľoval umeleckými olejovými farbami.
* Pomáhal vám niekto?
- Spolupracoval som s Tonkom Slížom, ktorý mi pomohol nápadmi a radami. Do vzniku betlehema však bola zainteresovaná celá rodina. Formy plnili všetci, je to zdĺhavý proces. Dostali do rúk štetce a pomocou nich nanášali materiál. Posýpali aj pilinami. Kto čo mohol, pomohol.
* Ako ste sa k výstavbe betlehemu vlastne dostali?
- Otec bol organista a vždy nás učil, že človek má talent a treba ho rozvíjať. Doma sme nemali televízor a rádio bolo iba na správy, ale investovalo sa veľmi do kníh. V kostole som videl, ako sa betlehemy stavajú a skúšal som to už vtedy aj doma. Vystrihoval som betlehemy z papiera, v roku 1968 som si v Brne kupoval sošky a okolitý terén vytváral zo sadry. Napokon som sa rozhodol koncom osemdesiatych rokov vytvoriť pohyblivý betlehem.
* Ako ste zabezpečili, aby sa postavy a zvieratá v betleheme pohybovali?
- Základom sú dva stieračové motory. Dostali sa tam náhodou a bolo to výborné riešenie. Vodorovný pohyb zabezpečujú reťaze z babety. Prevody idú cez remene zo šijacích strojov. Kolieska sú z preglejky a tvrdej lepenky. Použil som aj retiazky z bicyklov, kladky a ďalšie systémy. Každoročná údržba spočíva najmä vo vyčistení jazierka s vodou a čerpadla, ktoré má na sebe nános kameňa, octovou vodou. Sochy čistíme filcom alebo novinami.
