NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Sviatočná nálada inšpirovala vicemajstra Slovenska v lúštení krížoviek a hádaniek aj k príprave tajničiek so želaniami. Vianočný stromček je aj obľúbeným tvarom figurálnych krížoviek.
Krížovky začal lúštiť rodák z Trenčína už v základnej škole. „Mal som štrnásť rokov, keď ma táto vášeň chytila. Veď som mal aj problémy, keď som tajničky lúštil pod lavicou. Aj mamu preto zavolali do školy. Ale podporovala ma, lebo som si zväčšoval slovnú zásobu,“ spomína Vaško. Už počas vysokoškolského štúdia elektrotechniky sa pustil aj do samotnej tvorby.
Prvá krížovka vznikla už v roku 1974. Kvalitu tvorby ocenil i šéfredaktor Lišiaka a navrhol mu spoluprácu. V roku 1978 sa z Trenčína presťahoval do Nového Mesta a stal sa posilou krížovkárskeho krúžku Podjavorinci. „Začal som chodiť po turnajoch po celom Slovensku i v Čechách. Veľké súťaže s česko-slovenskou účasťou bývali v Bratislave, Brne, Banskej Bystrici i v Žiline,“ hovorí úspešný autor.
Od majstra Slovenska ho delilo pár sekúnd
Na krížovkárskych turnajoch je rozhodujúcim kritériom najnižší počet chýb a čas. Najvýraznejší súťažný úspech získal v roku 2003. „Od titulu majstra Slovenska ma delilo iba pár sekúnd. Po vyplnení vyše tisícky políčok mi rozhodcovia odhalili iba dve chyby. Dve chyby mal však aj môj najväčší súper, ktorý vyplnené krížovky odovzdal o pár sekúnd skôr ako ja. To rozhodlo o mojom druhom mieste,“ spomína.
Počas súťaže riešia najlepší krížovkári zvyčajne dve alebo tri krížovky, v ktorých nie sú vyznačené oddeľovacie znaky a žiadna štruktúra. Na každú z náročných krížoviek majú približne štyridsať minút. Jozef Vaško sa medzi najlepších lúštiteľov prepracoval aj v tomto roku počas národných majstrovstiev v Banskej Bystrici.
Novomestský erb i obrovská mačka
Tvar krížoviek nemusí byť vždy iba tradičný obdĺžnik. „Súťažnú tajničku som ukryl aj do znaku novomestského erbu, ktorú riešili lúštitelia na federálnom turnaji družby Čechov a Slovákov. Vytvoril som aj krížovky v podobe kamzíka, športovca, či piva. Na súťaži som zasa riešil krížovku v tvare mačacej podobizne,“ hovorí.
Prvým krokom pri tvorbe krížovky je umiestnenie tajničky do prázdnych políčok so symetrickou štruktúrou oddeľovacích znakov. Autor potom postupne dopĺňa jednotlivé slovné výrazy, ktoré lúštiteľ musí spoznať. „V minulosti sa nemusela dodržovať v krížovkách diakritika. Dnes je také niečo vylúčené,“ upozorňuje autor, ktorý najkomplikovanejšie zemepisné pojmy zvykne lúštiteľom poradiť v pomôckach. Tie najťažšie vyhľadáva v registri Vojenského atlasu.
Vaško vytvoril za štyridsať rokov takmer dvetisíc krížoviek s množstvom rozmanitých tajničiek. „Sú to väčšinou citáty a výroky slávnych osobností. Niekedy si časopis vyberie karikatúru a tajnička je doplnením jej textu,“ ozrejmil krížovkár. V minulosti tvoril krížovky na štvorčekovom papieri, dnes je jeho hlavným pomocníkom počítač.
Vznik kvalitnej krížovky nie je krátkodobou záležitosťou. „Niekedy tvorba jednej trvá aj tri dni. Najviac sa natrápim, keď vznikajú rôzne zhluky písmen s mnohými mäkčeňmi alebo prehlasovaným ä. Sem-tam sa stane, že nejaká časť nejde vôbec dorobiť a všetko treba prepracovať,“ pokračuje. Najviac chváli autorov českých krížoviek. Podľa jeho slov je kvalita krížoviek na Slovensku a v Čechách omnoho vyššia ako v Rakúsku alebo v Nemecku.
Krížovky už večer netvorí
Tvorba krížoviek sa stala pre Jozefa Vaška povolenou drogou. Prázdne políčka, ktoré treba zaplniť potrebnými slovami, ho prenasledovali častokrát aj v noci. „Práve preto som prestal krížovky vyrábať neskoro večer. Mal som potom problém zaspať. Hoci som skončil a ľahol si, mozog neustále pracoval ďalej a aj do druhej v noci ho stále prenasledovali písmená,“ hovorí.
Vaško je aj autorom osem smeroviek, ale tvorba sudoku, či maľovaných krížoviek ho zatiaľ neoslovila. Jeho tradičné švédske krížovky vyšli v mnohých časopisoch.
