TRENČÍN. Ako hovorí Dušan Mikulec, riaditeľ organizácie, ktorá zariadenie prevádzkuje, prvých šesť klientov s ťažkým zdravotným postihnutím zväčša so stredným stupňom mentálneho postihnutia,príde po Novom roku. Celková kapacita zariadenia je šestnásť. Žiť tu budú úplne obyčajným životom, ako väčšina bežných ľudí, naučia sa chodiť do kina, nakupovať, variť si, cestovať. „Ide o to, aby neboli zatvorení v ústavoch a nemali stereotyp v činnosti, ale sami si organizovali svoj čas s pomocou bytových osobných asistentov. A toto im umožňuje podporované bývanie,“ povedal.
Prví obyvatelia prídu v novom roku
V zariadení budú žiť ľudia s Downovým syndrómom, po mozgovej obrne alebo s niektorou zo psychiatrických diagnóz. Negatívnych reakcií zo strany obyvateľov susediacich činžiakov sa neobáva. „V Bratislave prevádzkujeme podobné zariadenia podporovaného bývania v štyroch bytoch v bytovke už šesť rokov a susedské vzťahy sú veľmi dobré. Vznikli priateľstvá medzi klientmi a susedmi. Klienti napríklad odhŕňajú sneh, pomáhajú s rôznymi prácami okolo domu a susedia im navaria, napečú.“
Ako však konštatuje, v spoločnosti sú stále predsudky a mentálne postihnutý sa automaticky považuje za agresívneho a nebezpečného. „Dôležité je, aby takéto zariadenia vznikali a ukázali, že takíto ľudia vedia byť v niektorých diagnózach aj veľmi dobrosrdeční, milí a dokážu sa integrovať do života spoločnosti,“ tvrdí.
Sú to veľké deti
Organizácia Lepší svet má už v Trenčíne rehabilitačné zariadenie v Zámostí, tu budú mať klienti denné aktivity a potom sa vrátia svojho bydliska, do domu na Sihoti.
Ide o ľudí vo veku osemnásť až päťdesiat rokov, ale ako hovorí Mikulec, mentálne sú na úrovni desaťročných detí. „Sú to také veľké deti, ktoré potrebujú pre život asistentov. Ich počty chceme postupne znižovať, pretože naším cieľom je naučiť ich samostatne žiť, osvojiť si určité návyky, aby boli čo najviac sebestační a nepotrebovali pomoc odborníkov,“ konštatuje riaditeľ. V budúcnosti plánujú otvoriť aj chránenú dielňu a kaviarničku.
Dom majú prenajatý na päť rokov
Organizácia očakáva, že časť prostriedkov poskytne aj Trenčiansky samosprávny kraj. „Prevádzka chceme financovať aj z príspevku TSK, ktorý má podporované bývanie ako originálnu kompetenciu v rámci sociálnych služieb, ale aj z dvoch percent z daní, sponzorských darov, grantov a tiež určitou čiastkou sa budú podieľať aj samotní klienti,“ ozrejmil Mikulec.
Ako objasňuje, klienti síce dostávajú dôchodok, ale z neho si zabezpečujú stravu, ošatenie hygienické potreby. Ostať im musí garantovaná časť životného minima a tak sa nemôžu podieľať na nákladoch adekvátnym spôsobom, nedokážu naakumulovať toľko finančných prostriedkov, aby zvládli každý mesiac zaplatiť nájomné, energie a platy tých, čo sa o nich starajú.
„Financií je málo očakávame, že dostaneme aj od župy aspoň nejaké prostriedky, je to pre nás veľmi podstatné, aby nás podporila. Potrebujeme aj štátne financie, aby mohlo zariadenie fungovať.“
