Celá rodina vstávala skoro ráno, aby stihla splniť povinnosti magického dňa. Zavčas rána gazda obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Vianoc a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do papúľ kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila.
Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v rukách.
Za ním gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Popri kadidle, sviečkach, otčenáši a cesnaku sa vraj zlí duchovia najviac báli silnej, súdržnej a veľkej rodiny. Výlučne rodinnou záležitosťou bola štedrá večera, ktorej predchádzalo niekoľko tradičných zvykov. Po modlitbe všetci pozorne sledovali plameň sviece. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude na rok pri štedrovečernom stole chýbať. Keď všetci zadržali dych, plamienok sa ani nepohol a rodine odľahlo.
Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom na čelo krížik. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho kúsok, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria jabĺčko. Skutočnú večeru otvoril gazda prípitkom a pohárikom páleného, po ktorom sa jedli oplátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami.
Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčky, lekvárové cestenice, tvaroh, mak i pohár medu a hrnček mlieka. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme.
