Herec Josef Náhlovský (62) hľadal darčeky už mesiac pred sviatkami vo všetkých skriniach. Aj preto na Vianoce svojho detstva spomína stále s úsmevom.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Náhlovský má zmysel pre humor aj mimo javiska. Dokázal to aj rozhovor o Vianociach jeho detstva i súčasnosti, ktorý poskytol našim novinám v novomestskej divadelnej šatni.
zlepšila životná úroveň, aby sa ľuďom polepšilo aj finančne a mali dosť peňazí. Žiaľ, dnes si za peniaze kúpite skoro všetko, dnes takmer už aj to zdravie. Aby sa ľudia mali dobre, aby nemuseli každý deň na niečo nadávať. Čakajú nás určite ďalšie ťažké roky, ktoré prídu, snáď to ale nebude až také strašné, ako všetci strašia. A tak prajem šťastný a veselý Nový rok 2012 prežitý v zdraví, šťastí a radosti.
Na Vianoce svojho detstva každý rád spomína. Ako ste ich trávili vy?
- Detstvo som prežíval v národnostne zmiešanej rodine, tak som prežíval federálne Vianoce. Otec bol Slovák a bol dosť nábožensky založený a mama Češka. Stromček nesmel byť umelý, ale klasický, živý z prírody. Spievali sme koledy, nechýbali modlitbičky a horiace sviečky. Na vianočnú pohodu v detstve spomínam veľmi rád.
Trávievali ste Vianoce aj mimo bydliska, niekde na chalupe?
- Vždy sme boli doma, nikam preč sme nechodievali. Navyše som v mladosti býval počas Vianoc a zimy častokrát chorý a niekoľkokrát som Vianoce strávil aj v nemocnici. To naozaj príjemné nebolo. Vianoce a ani Silvester v cudzine som nezažil ani ako dospelý človek. Vždy som iba doma, mňa to inam ani počas sviatkov neťahá.
Aké darčeky z detstva boli pre vás nezabudnuteľné?
- Najviac som v detstve túžil, aby som dostal pásový traktor na baterky. Vždy mi ho rodičia sľubovali, ale nikdy nekúpili, lebo bol na tú dobu drahý. Stál päťdesiat korún a na to sme fakt nemali. Chcel som ho dostať celý život a napokon som si ho musel kúpiť sám, keď som mal dvadsaťpäť rokov. Urobil som si radosť a zistil, že to je hračka úplne nanič. Pod vianočným stromčekom však nikdy nechýbalo oblečenie a iné hračky.
Každé dieťa s obľubou hľadá darčeky už dávno pred Vianocami. Asi ste neboli iný.
- Tak to sme s bratom robili každý rok a prehľadávali sme skrine. Raz sme s bratom objavili šachovú súpravu a šach sme na nej hrali už mesiac pred Vianocami. A potom sme pod stromčekom našli šach a neskutočne sa čudovali a tvárili, že sme také niečo ani nečakali. A to sme dávno vedeli, že v súprave už chýba jedna figúrka, ktorú sa nám podarilo stratiť a zabudli sme ju niekde bokom. Bol z toho „malér“, ale napokon to všetko s úsmevom prešlo.
Aj ste rodičom darčeky kupovali už ako malé dieťa?
- Bol som vždy sporivé dieťa a na darčeky som si dokázal našetriť nejaké peniažky. Rodičom som vždy niečo potom kúpil, to si dobre pamätám.
Čo nikdy nechýbalo na vašom vianočnom stole?
- Nikdy nechýbal kaprík so šalátom, taká klasika, ako býva asi všade. Keďže otec bol Slovák, nesmela chýbať ani kapustnica.
A čo dnešná doba, podliehate vianočnému kolotoču aj vy?
- Vianočné darčeky kupujem posledných štrnásť dní. Celá rodina odo mňa čaká veľké darčeky, tak musím stále šetriť.
Pomáha vaša známa tvár pri nákupoch?
- V Čechách i na Slovensku som známy, to je pravda. Naposledy som sa veľmi divil, keď ma spoznali predavačky aj v obchode v Michalovciach, tak ďaleko na východe Slovenska. Niekedy je to príjemné, niekedy nepríjemné, to záleží od konkrétneho človeka. Počas bývalého režimu som pod pultom dostával kozmetiku a voňavky takej značky, ktorú dnes už nikto ani nekupuje. Vtedy sa s tým však kšeftovalo, to bol hit. Mal som to vždy odložené ako podpultovku v Jablonci nad Nisou u jednej pani v drogérii.
Blíži sa Nový rok 2012. Čo by ste popriali na záver roka čitateľom našich novín?
- Hlavne, aby sa na Slovensku zlepšila životná úroveň, aby sa ľuďom polepšilo aj finančne a mali dosť peňazí. Žiaľ, dnes si za peniaze kúpite skoro všetko, dnes takmer už aj to zdravie. Aby sa ľudia mali dobre, aby nemuseli každý deň na niečo nadávať. Čakajú nás určite ďalšie ťažké roky, ktoré prídu, snáď to ale nebude až také strašné, ako všetci strašia. A tak prajem šťastný a veselý Nový rok 2012 prežitý v zdraví, šťastí a radosti.
