DUBNICA NAD VÁHOM. Väznice sú preplnené. Štát garantuje odsúdeným ubytovací štandard tri a pol štvorcového metra. V deviatich z osemnástich ústavov na výkon trestu je znížený. Inak by sa 10 758 väzňov nezmestilo.
Zhruba 1800 odsúdených sa trestu vyhýba. Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Róbert Mudronček priznáva, že ak by všetkých zatkli a museli by nastúpiť do väznice, vznikne problém. „Toľko miest nemáme.“ Problém je najmä v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia. Prispeli k tomu novely trestných kódexov z roku 2006, ktoré sa začali prejavovať pred tromi rokmi. Pribudli nové trestné činy, sprísnilo sa ich posudzovanie.
Väzni sa na izbách tlačia
Pri vstupe do barakov väznice v Dubnici nad Váhom problém s preplnenou kapacitou najprv pocítite. Do nosa vás udrie puch, ktorý je v každej miestnosti väznice vyťaženej na 130 percent. Namiesto 477 odsúdených, pre ktorých dubnický ústav zriadili, sa v ňom tlačí o 150 viac. Sú rôzne starí a odsúdení za rôzne trestné činy. Nedá sa povedať, že nejaká skupina väzňov dominuje.
V Dubnici nie sú cely, ale izby, v ktorých by malo byť maximálne 19 odsúdených. V niektorých sa ich tlačí až 28. V takom prípade ležia väzni hlava pri hlave. Počas pracovného dňa to nie je vnútri až také kritické. Väčšina pracuje. Zamestnanosť odsúdených je 77 percent, hovorí riaditeľ väznice Ján Varga. Robia na píle, v nábytkárskej firme, cukrovare, mäsokombináte či v stavebnom priemysle.
V ústave šijú košele a pracovný odev pre väzňov z celého Slovenska. Ročne ušijú 10 až 15-tisíc košieľ, podľa toho, aká je objednávka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Šijú aj topánky a montujú káblové zväzky.
Štyri kohútiky nestačia
Väčšina odsúdených je v práci, puch v prázdnych izbách ostáva. Veľké umývadlo so štyrmi kohútikmi na hygienu nestačí. Väzni majú nárok na sprchu dva razy do týždňa. V Dubnici je výnimka. Môžu sa sprchovať trikrát. Tí, ktorí pracujú, aj denne. Barak s odsúdenými diabetikmi je takmer plný aj počas pracovného dňa.
V dubnickej väznici sústreďujú cukrovkárov z celého Slovenska. Dozorca hovorí, že viacerí z nich si musia pravidelne dávať inzulín cez inzulínové perá. „Majú lepšiu zdravotnú starostlivosť ako na slobode,“ hovorí. Oproti ostatným väzňom majú väčšie porcie a viac ovocia. Nie je to tak dávno, čo dozorca zachránil odsúdenému život. Dostal infarkt, tak mu podal rýchlu pomoc.
Hrozí napätie
Väčší problém ako zápach je ponorková choroba, ktorá v preplnených izbách vzniká rýchlejšie. „Určité napätie existuje, ale smeruje skôr k verbálnym ako fyzickým konfliktom,“ pripúšťa Varga. Pedagógovia, ktorí majú na starosti jednotlivé baraky, musia napätie predvídať. Najlepšie je väzňov zamestnať, aby čo najmenej času trávili spolu. Ak napätie neustúpi, príde na rad sťahovanie v rámci barakov. Ale ani to sa nedá robiť donekonečna, keďže priestory väznice sú obmedzené.
Pomohol by projekt, vďaka ktorému by väznica mohla zrekonštruovať priestory bývalého zdravotného strediska v susedstve. Získali by 160 nových miest, stálo by to však štyri milióny eur.
Vedenie sa snaží väzňov zamestnať, ale u všetkých to nejde. „O čo to hráte, chlapi?“ pýta sa šéf väzníc Róbert Mudronček počas kontrolného dňa. O peniaze hrať nemôžu. „Sú to dni, ktoré za mňa musí odsedieť,“ hovorí postarší väzeň o papieriku s popísanými číslami. V kurze sú aj kocky. Nástenka prezrádza, že sa hrá o vecné ceny. Za prvé miesto je odmena 250 gramov kávy, druhé je „šúľok s papierikmi“ na balenie cigariet. Za tretie miesto je horalka.
