V Novom Meste strávil minulý víkend majster sveta a Európy v profesionálnom boxe Tomi „Kid“ Kovács.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Fanúšikovia boxu sa mohli stretnúť s profesionálnym majstrom sveta a Európy v boxe Tomi „Kid“ Kovácsom (34). Do mesta prišiel v úlohe trénera klubu KO Box Club Galanta.
Čo je predpokladom pre boxera, aby sa stal majstrom sveta alebo Európy?
Talent nie je prvoradý. Boxer musí mať veľké srdce, musí byť disciplinovaný, nesmie sa báť a hlavne musí chcieť. Box je už štvrtý rok za sebou uznaný ako najťažší šport na svete. Nie je to také jednoduché ísť každý deň do telocvične a tam tvrdo makať. Každý boxer musí veľmi veľa zvládnuť aj po psychickej stránke.
Ty si s boxom začal v akom veku?
Ja som sa narodil do boxerskej rodiny, otec bol reprezentant Československa a stal sa mojim vzorom. Od malého chlapca som chodieval na jeho zápasy i tréningy a žil som s boxom. Nemal som teda na výber.
Keď porovnáš časy svojho otca a súčasný box, aké vidíš zmeny?
Box celkovo napreduje a prichádzajú stále nové veci. Veľké zmeny sú aj vo výžive a v stravovaní. Otec poznal iba mäso, mlieko, klobásu a slaninu. Teraz je doplnková výživa, rôzne proteíny, energetické nápoje, čo vtedy nebolo.
Koľko si ku dnešnému dňu odboxoval zápasov v amatérskom i profesionálnom ringu?
V amatérskom ringu približne 220 zápasov a v profesionálnom zatiaľ devätnásť. Všetky v profiringu som vyhral, z toho trinásť zápasov K.O. spôsobom.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech?
Som majster sveta 2009 v poloťažkej váhe organizácie WBF, keď som zdolal Keňana Samsona Onyanga. V tomto roku som sa stal po zápase s Hamzom Wanderom majstrom Európy v kategórii WBO, ktorá je najsilnejšiou svetovou organizáciou na svete. Preto titul majstra Európy považujem zatiaľ za svoj najväčší úspech.
Ako vyzerá obvyklý deň boxerskej hviezdy?
Každý deň trénujem dvojfázovo, ráno a poobede. Týždenne približne dvanásť tréningov. Nechýba regenerácia, ktorú telo a svaly sústavne vyžadujú. Keď naberám hrubú silu, tak som najmä v posilňovni a veľa behám, v tomto období si ani nenaťahujem rukavice na ruky. V intenzifikačnom období sú už nácviky s rukavicami a sparingpartnerské zápasy. Posledné týždne pred zápasom dolaďujem formu.
Neboja sa tréningoví partneri vstúpiť počas tréningov s tebou do ringu?
Nie je s tým problém. Trénujem v Nitre i v Galante, ale aj v zahraničí. Je veľmi veľa aj kvalitných amatérskych boxerov. Sú mnohí šikovní chlapci a často dostanem počas tréningu od nich do nosa aj ja.
Koľko trvá regenerácia po náročnom zápase?
Po dvanástich kolách v ringu a štyridsiatipiatich minútach je to naozaj veľmi náročné. Darmo je človek natrénovaný, na druhý deň sa aj tak ledva postaví z postele na nohy. Niekedy mi to trvá týždeň, niekedy dva aj tri týždne. Do telocvične ma to láka už aj po troch dňoch, ale vtedy mám skôr chuť si zahrať futbal ako boxovať. Tepová frekvencia je vyše dvesto, srdce buší a silno bije, telo je neskutočne unavené.
Pri boxe je kontakt s krvou súpera bežnou záležitosťou. Chodia boxeri pravidelne aj na HIV testy?
Profesionálni boxeri majú vždy krvné testy, to je normálna vec. Tak ako dopingové kontroly po zápase. Niečo také teda nehrozí, bez lekárskeho potvrdenia nemá boxer čo hľadať v ringu. Všetky zdravotné papiere musia byt platné a aktuálne.
Aké sú tvoje plány do najbližšej budúcnosti?
Boxovať, boxovať a boxovať. Základom je zdravie. Najbližšie sa po zranení vraciam do ringu decembrovým zápasom vo Švajčiarsku. Na Slovensku budem potom boxovať už v novom roku 27. januára.
