TRENČÍN. Ku skutku došlo koncom júla 1999, v piatok ráno 30. júla sa vybrala Eva z domu na bicykli do práce na trenčianskom prace práce. Tam však už neprišla. Do práce išla naposledy, pretože sa mala o týždeň vydávať a už si plánovala vziať dovolenku. Keď nedala o sebe vedieť, začala ju rodina hľadať, s pomocou psychotronika pátrali aj v lesoparku Brezina, napokon išli po jej trase. Našli ju v kukuričnom poli pri hrádzi, zavraždenú.
Podľa obžaloby vrah Evu napadol počas jej cesty na bicykli do práce, zatiahol do kukurice a tam na ňu zaútočil. Udieral ju do tváre a spôsobil jej mnohé zranenia, podliatiny, odreniny, zlomil jej sánku. Útoky išli najmä na jej pravú stranu. Násilím ju vyzliekol, znásilnil a ovíjal drôt okolo krku až tak, že jeho obvod bol 24 centimetrov namiesto 33. Smrť nastala zadusením. Tragédia bola o to väčšia, že Eva bola tehotná a v približne štvrtom mesiaci. Vrah potom obeť zakryl kobercom a olúpil o všetky šperky, ktoré mala.
Medzi prvými, kto Evu v poli našiel, bol jej snúbenec Peter. Ten vypovedal hneď v prvý deň pojednávania a opísal okolnosti. Polícia ho podozrievala zo spáchania činu. Ako povedal jeden zo svedkov, bývalý policajt, ich indície smerovali k nemu. „Zdalo sa nám, že pôsobí chladne a nezainteresovane. Nemali sme z miesta činu žiadne upotrebiteľné stopy, ktoré by nám pomohli vo vyšetrovaní, tak sme sa sústredili na najbližších ľudí a indície viedli k nemu,“ povedal. Podozrenie polície umocnila aj skutočnosť, že dvakrát neprešiel na detektore lži.
Vypátranie možného páchateľa trvalo jedenásť rokoch
Súd vypočul takmer dve desiatky svedkov a znalcov. Okrem najbližších, vypovedali aj policajti a vyšetrovatelia. Počas jedenástich rokov od vraždy malo prípad neobjasnenej vraždy na stole niekoľko policajných vyšetrovateľov a ako odznelo na súde, niektorí si len spisy prevzali, ale prípadom sa ani nezaoberali. Dokonca z policajného archívu vrátili rodine aj veci, ktoré už dôkladne preskúmali. Matka Evy ich prevzala v papierovom vreci a odložila. K vypátraniu a obvineniu možného páchateľa došlo až po jedenástich rokoch.
Vlani vo februári prípad začali vyšetrovať policajti z Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Prevzali opäť veci, ktoré polícia vrátila, pretože už prešli všetkými potrebnými expertízami. Po päťmesačnom vyšetrovaní na základe nových skutočností obvinili z vraždy Petra J. z Drietomy. Tou mal byť nález škvrny na šatách, z ktorej vzali biologickú vzorku. Polícia podľa toho vypátrala líniu DNA a z nej vytypovala troch mužov a napokon sa dostali k Petrovi J., ktorý je susedom vtedajšieho snúbenca zavraždenej. Ten však obvinenia odmieta a na súde stále tvrdil, že skutok nespáchal. Ako povedal, Evu nepoznal bližšie, iba ako priateľku suseda.
Obhajca Ján Kanaba poukazoval na nedostatky práce polície pri vyšetrovaní. Jeden zo svedkov priznal, že vtedy sa diali v polície systémové zmeny a na niektoré miesta sa dostali ľudia bez skúseností, čo mohlo vyšetrovanie ovplyvniť.
Súd prípad neuzavrel
Šaty, na ktorých sa našli biologické stopy, ktoré viedli k vytipovaniu obžalovaného, našli v čase skutku až na druhý deň pri podrobnej obhliadke mesta činu. Boli len tri metre od obete. Prvý deň prehľadávali miesto v kukurici len do 18. h hoci bolo leto, keď sa stmieva okolo 21. h. Medzi snímkami z miesta činu je fotograficky zdokumentovaná vzorka neznámeho pôvodu, ktorá sa ale nedostala na žiadnu expertízu a vyšetrovatelia o nej nevedeli. V spise je aj výpoveď svedka, ktorý sa mal v tom čase pohybovať okolo hrádze a poľa s kukuricou a z roku 1999 je na pár riadkov, kým o viac ako desať rokov neskôr je jeho výpoveď zaprotokolovaná na dva a pol strane. Nezhodujú sa podľa Kanabu ani dátumy na znaleckých posudkoch. Spochybnil aj znásilnenie a poukazoval na lúpežný motív vraždy.
Súd prípad neuzavrel, vypočuje si ešte niektorých znalcov a ďalších svedkov.
