V Lučenci pôsobí rodák z Ľuborče Juraj Beňo. Dvadsaťjedenročný zakončovateľ je najlepším strelcom klubu a s piatimi gólmi mu patrí tretie miesto medzi strelcami v druhej najvyššej súťaži.
ĽUBORČA. Na futbalový trávnik pritiahol Juraja otec, bývalý futbalista Ľuborče, Bolešova, či Nemšovej, keď mal osem rokov. „Chcel som strieľať góly. O obrane som nikdy ani nerozmýšľal,“ povedal Juraj Beňo.
Podľa slov sekretára FK Vlára Ľuborča Mareka Koníčka bol Beňo výnimočným zjavom v ľuborčianskych podmienkach. „Ledva, že si nešliapal po drese,“ zalovil v pamäti Koníček Ako pokračoval, Jurajovou výhodou bolo že sa nebál, hoci hrával proti súperom aj o šesť rokov starším. „Jeho nevýhodou boli slabé fyzické predispozície. Vždy patril medzi útlejších futbalistov, to však vynahradzoval bojovnosťou a dobrou technikou.“
Okrem dresu rodnej obce okúsil futbal aj v Dubnici nad Váhom a väčšinu dorasteneckého veku strávil v Slovane Nemšová. Medzičasom odohral nekompletnú sezónu 2007/2008 opäť v zelenom drese. V majstrovstvách oblasti dorastencov mu s viac ako tridsiatimi gólmi patrilo druhé miesto medzi strelcami za Lackom z Novej Vsi.
Beňo na trase Nemšová – Ľuborča a späť
Po skončení dorasteneckého veku začal prípravu s mužmi Nemšovej. Do majstrovských zápasov však nezasiahol. „Prechod z dorastencov k mužom bol pre mňa veľmi náročný. Dlho trvalo, kým som sa presadil. Tréneri ma sčasti odpísali. Povedali, že som príliš malý a chudý,“ pokračoval Beňo.
Záchranou sa mu v tom čase opäť stal materský klub. V sezóne 2009/2010 začali Ľuborčania prvú rok v V. lige sever a na svojom konte nemali po dvoch kolách ani bod. S príchodom Juraja Beňa sa všetko zlomilo. V Ladcoch strelil gól a Vlára prvý raz v sezóne vyhrala. Počas jesene bol najlepším strelcom svojho mužstva. Zimnú prípravu opäť absolvoval pod trénerom Nosickým v Nemšovej a na jar sa dostával na trávnik častejšie.
S príchodom jesene sa však opäť vytratil z kádra nemšovského Slovana a tak sa na vlastnú žiadosť šiel na hosťovanie do Ľuborče. Hneď v prvom zápase proti Starej Turej dal jeden gól sám a na druhý prihral, čím prispel k víťazstvu 2:1 a v následnej dohrávke zabezpečil svojmu tímu ďalšie tri body.
Mesiac pauzoval pre problémy so slepým črevom. Návrat na trávniky mal impozantný a odniesla si to Horná Poruba, ktorej nasúkal do polčasu tri góly. Do Nemšovej sa vrátil ešte raz, ale popri Martinovi Fabušovi sa dostal na pľac iba sporadicky. Napriek tomu stihol vybojovať penaltu v šlágri uplynulej jari v domácom prostredí s Myjavou. Po skončení sezóny chcel odísť a jeho kroky napokon viedli do Lučenca.
Dopomohol mu budúci švagor
Nemšová uplynulú jar sťahovala náskok Spartaka Myjava, no napokon situáciu nezvládla. V čase, kedy mala kopaničorov na lopate, odpadla. Juraj Beňo sa do zápasov dostával sporadicky a už mu došla trpezlivosť. „Nemšová stavala na osvedčených hráčoch, ktorí už majú čosi odohrané. Tak som sa rozhodol, že to ďalej nemá cenu a začal som sa rozhliadať po niečom novom,“ opísal situáciu spred leta 21-ročný útočník.
Plánoval odísť na Moravu, osud však chcel niečo iné. Druholigista z Lučenca hľadal nové posily a napokon v štruktúrach klubu zakotvil aj on. „Sestrin priateľ Marcel Ondráš pred troma rokmi hral v Lučenci a odporučil ma miestnemu manažérovi,“ povedal Beňo. Po absolvovaní skúšky si napokon s vedením klubu tľapli a jeseň odohral v drese LAFC.
V Lučenci sa mu páči
V drese Lučenca nenastupuje ani jeden odchovanec. Klub z juhu Slovenska v minulosti pozabudol na dôležitú vec, na vlastnú mládežnícku základnu. Ako poznamenal Juraj Beňo v tíme sa nachádzajú hráči zo všetkých kútov Slovenska a aj niekoľko zahraničných legionárov.
„Ubytovaný som hneď vedľa štadiónu spoločne s ďalšími trinástimi spoluhráčmi. Páči sa mi tu. Je to predsa niečo iné, som ďalej od domova, čo má svoje výhody ako aj nevýhody,“ ozrejmil Beňo. Podobne ako vo väčšine futbalových klubov aj ten lučenecký má jednu nevýhodu a tou sú financie. „Kameňom úrazu je, že na výplaty niekedy čakáme aj dva či tri mesiace. Najmä pre spoluhráčov, ktorí sa už starajú o rodiny, to nie je jednoduché,“ poznamenal Beňo.
Lučenec ako odrazový mostík
Pôsobenie v Lučenci berie ako posun vpred, za ktok k veľkému futbalu. Päť gólov v jesennej časti mu prinieslo titul najlepšieho strelca mužstva a spoločne s Myjavčanom Pavlom Kosíkom mu patrí tretia priečka v celej súťaži. „Samozrejme, chcem ukázať Nemšovanom, že mám svoje kvality. Päť gólov tomu nasvedčuje,“ dodal.
Streleckou potenciou zarezonoval na futbalovej scéne a pomaly sa mu začínajú hrnúť ponuky na ďalší angažmán. „Nepopieram, že je o mňa záujem, ale pokiaľ nie je nič isté, nebudem o tom hovoriť. Rád by som sa dostal bližšie k rodnej obci. Ak by to nevyšlo, nevadilo by mi zotrvanie v Lučenci . Mám sa stále v čom zdokonaľovať. Podarilo sa mi zlepšiť prácu s loptou a aj do súbojov už idem viac s rozumom ako tomu bolo v minulosti,“ dodal mladý útočník.
