Historická pálenica nepotrebuje opravy

MORAVSKÉ LIESKOVÉ. V obecných páleniciach nášho regiónu už od jesene beží sezóna v plnom tempe. V niektorých pracujú každý deň v týždni. Pestovatelia chcú vypáliť ešte do Vianoc, a tak privážajú každý deň v súdkoch vykvasené ovocie.

Sezóna začala už v septembri aj v pestovateľskej pálenici v obci Moravské Lieskové. Vykvasené ovocie tu na lahodný destilát vyrábajú na zariadeniach, ktoré možno označiť ako historické. Pálenica pochádza podľa páleničiara Jána Struhára ešte z obdobia prvej republiky, ale napriek rokom stále spoľahlivo slúži. „Každý rok funguje, nie sú žiadne problémy, stačí len bežná údržba cez leto a na zimu je pripravená,“ skonštatoval Struhár.

Ako ho doplnil starosta obce Ľubomír Miklánek, jej predchodkyňa, ktorá pochádza z roku 1904 je dnes na nitrianskom výstavisku Agrokomplex v technickom múzeu.

Najčastejšie robia päťdesiatdvojku

Zariadenie tvoria dva kotly, destilačný s objemom tristo litrov a vodkový na 250 litrov. Pod kotlami kúria drevom. „Nasypem ovocný kvas od pestovateľov do kotla, odtiaľ to ide do destilačného kotla, potom hore rúrkami do chladiča, kde sa to schladí a odtiaľ do zbernej nádoby na vodku,“ stručne opisuje priebeh destilácie Struhár.

Vypálený destilát riedia vodou. „Máme dobrú vodu a riedime, keď je alkohol silnejší, na požadované stupne, najčastejšie sa robí "päťdesiatdvojka". Jabĺčkovica a hruškovica býva okolo 51 stupňov. Niektorí chcú aj silnejšie destiláty a robili sme aj päťdesiatpäťstupňovú,“ vysvetľuje Struhár.

Podľa neho ľudia tu pália zväčša jabĺčka, hrušky, ale aj tradičné slivky, či marhule a ringloty. Spotrebujú všetko ovocie. Vzácnosťou sú najmä biele slivky a oskorušky. Tých je však v chotári už len veľmi málo.

Tohtoročná úroda bola vraj slabšia

Ovocinár a pestovateľ Miroslav Čerpala konštatuje, že tohtoročná úroda ovocia nebola dobrá, bolo ho menej, ale zase vďaka dlhej a teplej jeseni malo dobrú cukornatosť. „Niektorí dávajú cukor do kvasu, ale ja nedávam nič, lebo to si ovocie samé vyprodukuje a také je najlepšie bez cukru,“ hovorí.

Aj keď obecná pálenica zažíva práve v tomto období nápor práce, miestni sa zhodli, že vo všeobecnosti už záujem o pálenie klesá. „Z roka na rok je menej ovocia, mladí to už robiť nebudú a každý si radšej kúpi hotové,“ tvrdí Páleničiar. Aj Čerpala pritakáva. „Je za tým kus roboty. O stromy sa treba starať celý rok, okolo nich upratovať, vyhrabávať. Keď slivky dozrejú a popadajú, pozberať do vedra, potom do súdka. Kvasenie ovocia trvá tak zo šesť týždňov."

Počty vypálených litrov limituje štát

Koľko si môže pestovateľ vypáliť limituje štát. Rodina si môže vypáliť osemdesiat litrov stopercentného alkoholu, za čo zaplatí cca päť eur. Ovocinári si myslia, že keby sa poplatky znížili, tak by ľudia obecné pálenice aj viac využívali. „Takto mnohí špekulujú a pália načierno, tvrdia.

Aj podľa starostu, keby dane a poplatky boli nižšie, tak by ľudia viac využívali obecné pálenice a obec by tak získala viac prostriedkov. Takto vzniká pôda pre pálenie na domácich páleniciach, najmä v oblastiach, kde je tradícia pálenia už dlhoročná. „Čím by bola finančná čiastka, ktorú musia ľudia zaplatiť nižšia, tým by bola motivačnejšia. Pretože ľudia by si radšej dali vypáliť do pálenice, ako riskovali, že ich môžu chytiť a mať z toho problémy,“ poznamenal starosta.