predstáv. To však radosť z veľkého víťazstva Karolovi Mondekovi neubralo.
„Som veľmi spokojný, že sa nám konečne podarilo zvíťaziť nad súperom z najvyšších poschodí tabuľky. Trnavu sme pripravili o jesenný titul po kvalitnom výkone,“ žiaril spokojnosťou Mondek a pokračoval: „veľmi dôležitým faktom bolo, že aj bez niekoľkých hráčov základnej zostavy dokážeme hrať vyrovnanú partiu s tímami ako Žilina či Trnava.“
Karol Mondek do zápasu zasiahol ešte v priebehu prvého polčasu za stavu 1:0. Pre zranenie naskočil do súboja za zraneného Petra Mazana. „Ani sám som neočakával, že by som mohol naskočiť tak skoro, ale bol som pripravený. Strach pred súpermi nemám, no rešpektujem ich silu. Tréner ma posielal na trávnik s úlohou, aby som bojoval rovnako srdnato ako Peter Mazan,“ povedal Mondek.
Po góle v úvode druhého polčasu Trenčania opäť viedli 2:0. Rovnaké vedenie s mužstvami pomýšľajúcimi na pohárovú Európu už dvakrát stratili. Tento raz sa tak nestalo. „Veľmi rýchlo sme dostali gól na 2:1 a priznám sa, že aj mňa napadla myšlienka, aby sa podobná vec nestala. Veľmi dobre sme sa pripravili po taktickej stránke a stretnutie zvládli. Boli sme jednoznačne naladení na víťazstvo,“ pokračoval 20-ročný stredopoliar.
V nadstavenom čase mal Karol Mondek príležitosť prikrášliť skóre a odprevadiť súpera spoločne s početnou fanúšikovskou základňou na cestu domov. Piaty gól do Raškovej siete však nepridal. „Súperi urobili chybu a otvoril sa mi veľký priestor. Prvý dotyk s loptou som mal dobrý, druhýkrát som si loptu príliš pokopol a nestihol zakončiť. Verím, že moja gólová chvíľa príde už na jar,“ dodal čakateľ na prvý corgoňligový gól.
