Spomienkovej akcie, ktorá sa konala 27. novembrapri príležitosti nedožitých deväťdesiatych narodenín Alexandra Dubčeka sa zúčastnil aj jeho blízky spolupracovník Boris Zala.
UHROVEC. Podľa neho, najpodstatnejšími odkazmi Alexandra Dubčeka sú podľa jeho blízkeho spolupracovníka Borisa Zalu ľudská skromnosť, zmysel pre ľudskú dôstojnosť a slovenské európanstvo.
Zala ako poslanec NR SR navrhol Zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka, ktorý parlament schválil. „Zákon som navrhol preto, že Alexander Dubček bol demokrat, humanista, najznámejší Slovák vo svete - nie medzi elitou, ale prostými Európanmi - aj preto, aby popri Hlinkovej pamiatke boja za národnú slobodu bola v slovenskej symbolike zakotvená aj tradícia boja za demokraciu a ľudské práva. Týmto zápasom Dubček otvoril Slovensko dnešnému svetu,“ uviedol Zala.
Zala sa dostal k Dubčekovi v roku 1989. „Od začiatku 89-teho roku som s pár priateľmi začal organizovať ľudí tak, aby sme pripravovali protirežimové akcie, hlavne proti starým skostnateným komunistickým dogmatikom. Najsilnejšou opozíciou v tom čase boli tzv. osemašesťdesiatnici s ktorými som mal dobrý kontakt. Boli to ľudia, ktorí vedeli, čo je demokracia, na rozdiel od iných nátlakových skupín, ktoré presadzovali iba svoje záujmy ako zelení, cirkvi, menšiny," spomína Zala.
Alexander Dubček bol podľa Zalu symbolom a reprezentantom týchto ľudí. „Keď som zakladal sociálnu demokraciu na Slovensku, rozhodol som sa, že Alexandra Dubčeka musím do nej získať. A tak začali naše prvé kontakty - a tie napokon skončili vstupom Dubčeka do sociálnej demokracie. Ponúkol som mu vtedy moje miesto predsedu strany, Dubček prijal. Bohužiaľ, krátko nato, jeho smrť zaskočila všetkých,“ povedal.
O Dubčekovi sa hovorilo, že bol váhavý a nerozhodný. „Ja som ho poznal inak. Bol skúsený, vedel veľa o praktickej politike a napriek tomu sa držal zásad. Bol to skromný človek, na dnešnú dobu skoro nepochopiteľne,“ dodal Zala.
Dubček tragicky zahynul v roku 1992
Alexander Dubček, politik a štátnik, symbol Pražskej jari 1968 sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci. Vyrastal v Sovietskom zväze. Vyštudoval Vysokú politickú školu v Moskve. Od roku 1949 pracoval Alexander Dubček v straníckych funkciách a v roku 1968 bol ako predstaviteľ protidogmatického kurzu v strane zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ. S jeho menom sa spája Pražská jar - obdobie od januára 1968, proces demokratizácie československej spoločnosti. Ukončila ho okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968.
Alexander Dubček s ďalšími spolupracovníkmi boli nútení podpísať Moskovský protokol, podľa ktorého sovietske vojská zostali v ČSSR. Po upevnení komunistickej diktatúry bol obvinený z porušovania zásad marxizmu-leninizmu a v apríli 1969 bol odvolaný z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Krátko vykonával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia a v rokoch 1969 -70 bol veľvyslancom v Turecku. V roku 1970 bol vylúčený z KSČ.
Po novembri 1989 sa zapojil do obrodného procesu, bol predstaviteľom VPN, v rokoch 1989-90 predsedom Federálneho zhromaždenia, členom a predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. 1. septembra 1992 mal autonehodu, zraneniam 7. novembra 1992 podľahol. Pochovaný je v Bratislave.
