V dôstojníckom klube vo Friedrichových kasárňach sa hrávalo divadlo, usporadúvali sa literárne večierky a koncerty.
TRENČÍN. S návrhom urobiť výstavu o 71. pluku v Trenčíne prišla Nadácia Svätého Archanjela Michala. Ako povedal jej správca Andrej Mongiello, bola to veľká výzva. „Spojiť v projekte súkromný a verejný sektor a zabezpečiť tak rozvoj kultúrneho dedičstva, ktoré v regióne leží. Vybrali sme naschvál 71. peší pluk. Môže to obnoviť a prehĺbiť nielen osobnú identitu, ale aj identitu mesta a zároveň aj identitu národnú a európsku.“
Pluk, ktorý sa zvyčajne spomína iba s kragujevackou vzburou a popravou 44 príslušníkov náhradného práporu, vznikol v roku 1860.
„Zúčastnil sa viacerých vojen, bol osvedčeným plukom a jeho vojenská história je pestrá, hrdinská a naplnená statočnosťou. Vnímame ako nedopatrenie, že jeho celá história bola redukovaná iba na šesťhodinovú epizódu a následnú popravu,“ povedal kurátor výstavy Vlastimil Hábl z Trenčianskeho múzea.
Pluk tvorili zväčša slovenskí muži z trenčianskej, oravskej a turčianskej župy. Takmer v každej obci týchto žúp nájdeme pamätník venovaný padlým v prvej svetovej vojne. Z väčšej časti to boli príslušníci 71. trenčianskeho pluku zvaného aj Drotársky regiment.
Na výstave je viac ako dvesto exponátov, viac ako šesťdesiat vyznamenaní, takmer štyridsať pušiek a guľometov, časti uniforiem, chladné zbrane a dokonca aj rôzne dekoratívne predmety, ktoré vyrábali vojaci v zákopoch v čase voľna. Väčšina vystavených vecí pochádza zo zbierok múzea. Vyznamenaniami prispeli trenčianski numizmatici, časť požičala nadácia.
Výstava je netypická a výnimočná aj svojím architektonickovýtvarným riešením. Je dielom divadelného scénografa Mareka Hollého, ktorý vsadil najmä na vytvorenie pocitu a atmosféry. Divák sa najprv ocitá v strede zrkadlení a priehľadov, do ktorých sú vsadené exponáty. V ďalších miestnostiach je dôraz kladený na podrobnejšie historické informácie.
„Bola to veľmi zaujímavá práca. Vedel som, že Trenčín má vojenskú tradíciu, ale nevedel som, že to bola až tak podstatná posádka v RakúskoUhorsku. Organizovala život v meste. Mali známu kapelu, vojenskú hudbu, organizovali veslárske kluby a pre manželky posedenia v hoteli Tatra, vytvárali ráz mesta. Keď som študoval libreto, začal som chápať veľa súvislostí s dneškom. Keď som si pozeral tie staré fotky, dámy v kostýmoch a páni v dôstojníckych uniformách s mečmi, bolo to pre mňa ako pre výtvarníka zaujímavé obdobie,“ povedal scénograf.
Podľa riaditeľky Trenčianskeho múzea Kataríny Babičovej je výstava príkladom a ukážkou jednej z ciest, ako môžu múzeá fungovať a prezentovať svoje zbierky. „V súčasnej finančnej situácii, v akej sa nachádzame, by sme veľmi ťažko zrealizovali takto veľkoryso koncipovanú výstavu. Vďaka nadácii sa to podarilo,“ povedala. Výstava bude na Trenčianskom hrade takmer rok.
