TRENČÍN. Spomienka na novembrové udalosti spred 22 rokov sa konala pri pamätnej tabuli pred mestským úradom v stredu 16. novembra. Kým na sklonku roka 1989 boli námestia našich miest, aj Trenčína plné, v predvečer výročia sa pred mestským úradom stretlo len približne dvadsiatka ľudí. Medzi nimi aj zopár priamych aktérov udalostí.
„Vybavuje sa mi v pamäti to obrovské nadšenie, náručie nápadov ideálov a snov, ktoré vyletelo z ľudí ako sopka. Ideálov bolo viac ako dokázala realita absorbovať a tak zákonite nastalo u niektorých sklamanie a útlm. Myslím si ale, že ľudia našli viac pozitívneho, ak vnímajú za pozitívne slobodu a ostatné nehmotné atribúty,“ povedal architekt Július Bruna, ktorý pred dvadsiatimi dvomi rokmi bol priamym aktérom udalostí nielen v Trenčíne, ale zúčastnil sa aj búrania berlínskeho múru.
Ľudia nie sú spokojní, ale sú apatickí
To, že v Trenčíne počas spomienky zíval námestie prázdnotou je podľa neho určitým dobrým znakom blahobytu a spokojnosti, ale neznamená to, že sú ľudia spokojní a je im dobre. Je to, podľa neho skôr prejavom apatie. „Ľudia nepociťujú potrebu sa takto prejavovať. Vtedy na námestia chodili demonštrovať odpor voči režimu a z túžby po slobode, dnes nepociťujú potrebu sa takto prejaviť. „Slováci nie sú ako Francúzi, ktorí vyjdú do ulíc kvôli hocičomu aj päťkrát za deň, čo je na jednej strane dobre ale na druhej strane to zneužívajú politici, lebo tí si robia čoraz viac čo chcú a zastierajú to tým, že je to vôľa ľudí,“ skonštatoval Bruna.
Význam novembra si neuvedomujú
Terajší nezávislý poslanec Martin Barčák stál na pamätnej revolučnej tribúne - vlečke na námestí počas zhomaždení. „Mám zmiešané pocity a možno trochu ľútosť, že túto chvíľu si viac nectíme ako historickú, že mladá generácia sa nezapojila a bohužiaľ, to, čo vedia mladí o revolúcii, vedia skôr od rodičov ako zo školy,“ povedal.
Podľa primátora mesta Richarda Rybníčka, mladá generácie si ani neuvedomuje význam sviatku. „To je nebezpečenstvo pre každú spoločnosť. Ak by sme zabudli na hodnoty Novembra 89, tak by sme dali priestor tým, ktorí si myslia, že majú patent na rozum a že si môžu dovoliť všetko, čo len chcú a budú mať právo riadiť a ovládať ľudí. Nesmieme im dať žiadnu šancu,“ dodal.
Prišli najmä prenasledovaní
Na námestí pri pamätnej tabuli sa zišli najmä ľudia, ktorí boli v minulosti režimom prenasledovaní. Spisovateľa Rudolfa Dobiáša v roku 1953 zatkli a obvinili z protištátnej činnosti a neskôr ho odsúdili na osemnásť rokov väzenia. Prepustili ho v roku 1960 na základe amnestie a v roku 1990 rehabilitovali. V súčasnosti pôsobí v Konfederácii politických väzňov. Na slávnosti v príhovore poznamenal, že 17. november sa stal historickým medzníkom najmä pre jeho generáciu. „Nie všetci vnímajú termín obete komunizmu s pochopením a istou mierou úcty, ale v Trenčíne žilo a pracovalo niekoľko desiatok bývalých politických väzňov a bohužiaľ a už len hŕstka z nich je nažive,“ pripomenul Dobiáš.
