Studená vojna pamätá jedno mimoriadne horúce leto. August 1968 prevrátil naruby dejiny Československa. Najnovší román Viliama Klimáčka sleduje osudy emigrantov i tých, ktorí v rodnej vlasti museli zostať.
TRENČÍN. Avantgardný spisovateľ predstavil nový román v trenčianskej knižnici. Garde mu robila dvojica hlavných hrdinov - manželia Tóthovci z Toronta.
Román Horúce leto 68 vychádza z rovnomennej divadelnej hry. Nezvyčajná postupnosť dokumentuje autorov nekonvenčný pohľad na svet. Ako zdôvodnil úspešný režisér, herec a zakladateľ divadla GUnaGU, kniha všeobecne pripomína literárnu konzervu, ktorá umožňuje veci uložiť, či hocikedy sa k nim vrátiť. Námet umeleckého spracovania udalostí, nasledujúcich bezprostredne po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do ČSR, inicioval niekdajší redaktor bratislavského rozhlasu Dušan Tóth.
„Najprv som sa preľakol, pretože čo už si mohol pamätať desaťročný chlapec? Lenže Dušan mi sprostredkoval 35 úžasných stretnutí s rodákmi, žijúcimi za veľkou mlákou, ktoré ma zaujali a doslova dojali k slzám,“ priblížil Klimáček.
Odchádzať z tejto krajiny je údelom Slovákov
Zozbierané zážitky v diele zosobňujú šiesti protagonisti. Na pozadí spoločensko-politického prevratu graduje ich strastiplná púť za slobodou. Príbeh životných rozhodnutí, odvahy a človečiny zdolaním Atlantiku zďaleka nekončí. Americký sen totiž nahlodávajú myšlienky na rodinu, znášajúcu biľag imperialistických kolaborantov za ostnatým drôtom.
„Každý z nás má v širokom príbuzenstve niekoho, kto kedysi emigroval. Odchádzať z tejto krajiny patrí k vyše storočnému údelu Slovákov. Aj o tom je Horúce leto 68. Množstvom svedectiev som zase docielil bohatosť deja.
Čitateľ môže v skrátenej forme sledovať dejiny roku 1968. No nie politické, ale naopak osobné tragédie i tragikomédie,“ poznamenal Klimáček.
Slováci sa nestratia
Severoamerické cesty slovenských vysťahovalcov viedli rôznymi smermi. Napriek tomu sa v ďalekej cudzine nestratili a naďalej pestovali svoju kultúru. Spomínaný Dušan Tóth zostal verný rádiovým vlnám. Cez éter Hlasu Ameriky, či Slobodnej Európy udržiaval pravidelný kontakt s domovinou. Dnes pôsobí ako evanjelický kňaz v Toronte, kde založil Torontské slovenské divadlo.
Ešte stále nedokáže pochopiť istú zaužívanú prax, tzv. kanadskú skúsenosť. „Kanadská skúsenosť tvorí začarovaný kruh medzi prisťahovalcami a zamestnaním. Môžete ju získať len prácou v Kanade, ale v Kanade vám prácu nedajú, kým nemáte kanadskú skúsenosť. Presnejšie, odbornú prácu, v ktorej ste boli doma dobrí,“ objasnil reverend Tóth.
