TRENČÍN. Hoci sme na Slovensku vo vytváraní prírodných záhrad oproti našim západným susedom pozadu, predsa sa objavujú prvé lastovičky. Ľudia, ktorí majú k tejto problematike blízko, sú združení v neformálnej sieti prírodných záhrad. Ako povedal Richard Medal z Centra environmentálnych aktivít v Trenčíne, sústredení sú na emailovej konferencii, kde si vymieňajú skúsenosti a názory, riešia spolu problémy.
„K spoločným akciám patria ale aj autobusové zájazdy po prírodných záhradách na Slovensku a tiež výmenné burzy BioLets. Konajú sa vždy na jar a na jeseň. Ľudia si na nich vymieňajú nadbytočné semienka, ktoré vypestovali, na jar sadenice a odrezky,“ vysvetlil Medal. Sieť prírodných záhrad je sústredená na Slovensku do troch centier. Pre východ je centrom občianske združenie (OZ) Sosna, pre stredné Slovensko OZ Permakultúra a pre západ je koordinátorom CEA v Trenčíne.
Peťo z Trenčína priniesol na BioLets zo svojej záhrady ovocie. Záujem mal o semienka. „Potešili by nás staršie druhy fazule a nejaké bylinky,“ povedal. Spolu s priateľkou sa starajú o ovocný sad, ktorý zdedili. Sú v ňom staršie a dnes už menej známe odrody jabĺk a hrušiek. „Naša záhrada je prírodnou záhradou. Sú v nej naštartované systémy podľa prírody – vodný systém, systém biologických predátorov, ktoré stromy čistia. Snažíme sa vybudovať im tam rôzna napájadlá, búdky, úkryty, miesta na vyhrievanie pre jašterice, stienku pre samotárske včely. Ak sa budú u nás cítiť dobre, nemusíme používať chemické postreky na ovocie,“ vysvetlil Peter.
Produkty svojej prírodnej záhrady v Bielych Karpatách priniesla Katrin z Moravského Lieskového. „Chováme kozy, včely, aj kone. Snažíme sa tiež byť samostatní. Doniesli sme malé rastlinky aloe vera, tymián a ďalšie bylinky,“ povedala.
Nový smer v záhradkárčení presadzuje aj Katarína Súkeníková, pre ktorú sa vytváranie prírodných záhrad stalo profesiou. Na BioLets však prišla nielen ako poradkyňa. S priateľom priniesli orechy, tekvice, semienka rukoly, paštrnáku, pažítky, petržlenu a čili papričiek.
„Filozofia BioLets sa mi veľmi páči. Nemusí sa nič riešiť s peniazmi. Je to iba o ľuďoch, ktorí to pestujú. Okrem toho, že ide o produkty vypestované kvalitne, majú aj svojho ducha. Vidno, že boli vypestované s láskou a to sa mi páči.“ Prírodná záhrada je podľa jej slov šitá na mieru danej lokalite. Nesnaží sa napodobňovať niečo neprirodzené. „Dôležité je nebojovať s prírodou, ale s ňou spolupracovať. Môže nám okrem iného potom ponúknuť aj zdravé potraviny,“ vysvetlila.
Certifikát sa na Slovensku prírodným záhradám zatiaľ neudeľuje. V Rakúsku a v Čechách áno. K podmienkam jeho získania určite patria nepoužívanie chemických prípravkov, recyklácia živín na pozemku, kompostovanie a využívanie dažďovej vody.
