TRENČÍN. V rámci Európskeho týždňa miestnej demokracie bol jeden deň na Obvodnom úrade v Trenčíne venovaný nevidiacim a slabozrakým. „Ľudia s hendikepom sú veľmi ľahkou korisťou vreckárov. Sme radi, že si mohli prakticky vyskúšať, ako sa zbaliť napríklad na výlet, kam dať svoje doklady, kam peňaženku, ako sa správať na miestach, kde sa vyskytuje veľa ľudí,“ povedala vedúca Krajského strediska Únie nevidiacich a slabozrakých v Trenčíne Martina Filová.
Seminár koordinátorky pre prevenciu Dagmar Kopáčikovej o tom, ako sa nestať obeťou krádeže vystriedala ďalšia praktická časť. Simulovaný telefonát na linku pomoci 112 a navigácia nevidiaceho pri oživovaní zraneného.
„Chcel som si to skúsiť,“ povedal nevidiaci Igor Šedivý. „Keby náhodou, aby som vedel, čo mám robiť. O prvej pomoci už niečo viem, no myslím si, že to treba stále opakovať. V reálnej situácii môže byť človek veľmi vystrašený.“ Situácia bola podľa Miloša Kočana z Krajského operačného strediska integrovaného záchranného systému veľmi poučná aj pre operátorov, ktorí sa na workshope zúčastnili. „Doteraz sme operátorov na takúto komunikáciu nijako zvlášť neškolili. Keď zatelefonuje nevidiaci, musia prihliadať na to, že tomu človeku chýba zrakový vnem a navigovať ho v úkonoch postupne a trpezlivo,“ povedal Kočan, ktorý účastníkom predstavil ako funguje krajské operačné stredisko.
Ako povedala nevidiaca Daniela Gáborová, možnosť zažiť atmosféru bola pre nich veľmi dôležitá. „Dodalo mi to pocit istoty, keď viem, ako to je všetko prepojené.“ Podobne reagovala po skončení workshopu aj ďalšia nevidiaca Anna Perglerová.
„Je dobré, že to takto funguje, človek sa nemôže pomýliť. Keď zavolám 112, mám to isté. Oni hneď vidia, kto a odkiaľ volá.“ Skúsenosť s volaním na tiesňové číslo mala zatiaľ vždy dobrú. „Mala som skutočne trému, keď som volala pre manželovu nevoľnosť pomoc. Keď boli ale oni pokojní, upokojila som sa aj ja. Prišli vždy a do piatich minút,“ doplnila.
