Novomestskí divadelní ochotníci si spôsobom pripomenuli 105. výročie narodenia ich spoluobčana, básnika a spisovateľa Imricha Alexandra Pockodyho (1906-1972).
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Poetický súbor Stálej divadelnej ochotníckej scény predstavil 11. septembra na pôde Mestského kultúrneho strediska tvorbu tohto významného literáta recitáciou členov súboru. Vystúpili v antických kostýmoch, predstavenie doplnili o zaujímavé choreografické prvky a scénický tanec. V hudobnom sprievode zaznelo aj harmónium, priečna flauta a malý bubon.
V stopách slávneho otca pokračuje aj jeho dcéra
Poetické divadlo Nepýtajte sa... režijne a dramaturgicky naštudovala divadelná dvojica Mária Kubovicová a Štefan Psotný. „Obecenstvo si vypočulo myšlienky básnika aj zo zbierok básní, ktoré zostali v rukopise. Spracovanie kompozície na antickej scéne divákov upútalo. Výberom básní ľudia pochopili básnika ako nikdy predtým,“ vyzdvihla režisérka Kubovicová.
Na divadelnom projekte sa podieľala aj spisovateľova dcéra Marta Šabouková, ktorá v súčasnosti žije v Prahe. Výber z básnickej tvorby jej otca bol plný silných myšlienok a posolstiev. „Po vypočutí básne Potulky rodným mestom dokázala domácemu obecenstvu, že zdedila literárne gény po svojom otcovi,“ prezradila Kubovicová. V divadelnom projekte Nepýtajte sa... zaznelo vyše dvadsať básní Alexandra Pockodyho v podaní mladých recitátorov.
V Novom Meste nad Váhom prežil veľkú časť života
Básnik a spisovateľ Imrich Alexander Pockody sa narodil 21. augusta 1906 v Bábe. Veľkú časť svojho života prežil v Novom Meste nad Váhom, kde pôsobil v rôznych povolaniach. Sedem rokov pracoval aj v Trenčíne. V roku 1930 debutoval básnickou zbierkou Kniha jednakých dní. „Jeho svojrázna básnická tvorba čerpá z rustikálnej tematiky a je úzko spätá s domovom a dobovou sociálnou problematikou.
Autor reaguje i na svetové udalosti a nebezpečenstvo nástupu fašizmu v Európe,“ priblížila tvorbu Pockodyho novomestská režisérka. Alexander Pockody napísal sedem básnických zbierok a tri romány. Bol predstaviteľom ruralizmu, literárneho smeru, ktorý čerpá a zobrazuje námety s vidieckou tematikou. V jeho rukopise ostali básnické zbierky Sväté rúhanie, Na satanovom kočiari, Budíček storočia a Náš Babylon. „Pockody sa do literárneho diania zapájal aj ako redaktor literárnych časopisov Svojeť, Slovenská liga a Postup,“ dodala Kubovicová. Zomrel v 12. februára 1972 v Bratislave a pochovaný je na novomestskom cintoríne.
