Začal súd pre jamu v centre Trenčín, ktorú Trenčania volajú Cellerova.
TRENČÍN. Súkromný investor tu chcel postaviť podzemné garáže, pri ich výstavbe však našli časť múra, ktorý štát vyhlásil za kultúrnu pamiatku. Spoločnosť chce naspäť peniaze, ktoré preinvestoval. Pýta ich od mesta.
Pojednávanie na okresnom súde o odškodnom pre neuskutočnenú výstavbu 140 podzemných garáží a polyfunkčnej nadzemnej budovy začalo v piatok 30. septembra.
Investor žiada od mesta viac ako 1,2 milióna eur. To však tvrdí, že investorovi nič nebránilo v stavbe pokračovať. Obe strany sa nedokázali dohodnúť mimo súdu, a tak si na okresnom súde vymieňali argumenty právni zástupcovia spoločnosti Tatra Real Trade a mesta Trenčín.
Ministerstvo o národnej pamiatke rozhodlo rýchlo
Spoločnosť uzavrela s mestom zmluvy o budúcej zmluve a zriadení vecného bremena a dostala súhlas na odkúpenie pozemku v centre na Jaselskej ulici.
Vedľa domu armády plánovala vybudovať presklenú budovu a v podzemí garáže. Zaplatila mestu preddavok a podľa budúcej zmluvy zvyšok z dohodnutej kúpnej ceny malo mesto dostať po dostavbe.
Po odkrytí povrchu však v podzemí našli pri archeologickom prieskume nález, ktorý archeológovia označili za unikátny. Má ísť o zvyšky predsunutej časti mestského opevnenia asi zo 17. storočia a vonkajšie opevnenie stredovekých miest doteraz na Slovensku neobjavili.
Stavbu v decembri 2008 zastavili a v lete už ministerstvo kultúry vyhlásilo archeologické nálezisko za národnú kultúrnu pamiatku.
Mesto sa aj odvolalo, vtedajší minister kultúry Marek Maďarič ho zamietol. Na zabezpečenie múr zakonzervovali zasypaním, na mieste ale ostala ohyzdná jama, ktorá dostala medzi Trenčanmi meno Cellerova.
Za tri roky sa nedokázali dohodnúť
Počas troch rokov sa investor a mesto nedohodli, spor sa dostal pred súd. Podľa podpredsedu predstavenstva Tatra Real Romana Doupovca im nález skomplikoval projekt, pretože už podľa neho nemohli stavať. Múr mal totiž prechádzať naprieč garážou, ktorá tam mala stáť.
„Návrhy na zmenu projektu neboli akceptované, stavať nemôžeme, sme zaviazaný dekrétom z ministerstva nepokračovať. Jedinú vec, ktorú môže stavebný úrad mesta spraviť, je zrušiť stavebné povolenie,“ povedal.
Od mesta vymáha spoločnosť náhradu škody, ušlý zisk ako aj zálohu, ktorú zaplatili za pozemky. „My sme zaplatili mestu z našich súkromných zdrojov a tie peniaze sa nachádzajú v rozpočte, tak sme na dobrej adrese,“ dodal.
Platiť by mal vraj štát
Podľa právnikov mesta ide o neštandardný postup investora, keď hľadá chyby u strany, ktorá chybu nespôsobila. „Ak vznikla škoda, mal by ju znášať štát, lebo on garantuje ochranu pamiatok a musí garantovať aj stavebníkovi určitú náhradu v prípade, že sa ju bude snažiť chrániť,“ povedal Martin Dočár, právny zástupca Trenčína.
Ten na pojednávaní skonštatoval, že investor odstúpil od zámeru výstavby nie z objektívnych, ale subjektívnych dôvodov a stavbu spoločnosť ukončila dobrovoľne. „Žiadny právny predpis nezakazuje pokračovať v stavbe, pri archeologickom náleze, alebo v prípade vyhlásenia nejakej kultúrnej pamiatky,“ okomentoval.
Platby sú premlčané
Ďalším argumentom mesta boli zmluvy o budúcej zmluve, ktoré podpísal bývalý primátor Celler, bez súhlasu zastupiteľstva ešte v roku 2007, ako aj premlčané termíny zálohových platieb. „Ak primátor koná bez súhlasu zastupiteľstva v takých dôležitých veciach ako majetkové prevody, tak jednoznačné musí ísť o právny úkon, ktorý mesto nezaväzuje,“ vysvetlil Dočár.
Počas troch rokov v diskusii, čo s jamou, odznel aj zámer investora premiestniť ju na povrch, s čím ale nesúhlasia pamiatkari. Tí však od roka 2008 tvrdia, že sa tam stavať môže, ak bude zabezpečená ochrana národnej kultúrnej pamiatky.
Ako povedala Eva Gazdíková, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu, nález je zabezpečený tým, že je zasypaný. Pre pamiatkárov je to prijateľné a možno by pripadalo do úvahy prezentovať nález na povrchu ako líniu, kadiaľ vedie múr, podobne ako v prípade barbakanu v centre mesta.
