Pre samosprávu je lepšie vopred tieto informácie získať, ako neskôr čeliť nesúhlasu a riešiť veci súdnou cestou.
TRENČÍN. Svoje pripomienky k návrhu nového územného plánu mesta môže verejnosť v Trenčíne podať do 14. októbra. Podľa autoriek publikácie Verejné priestory Martiny Paulíkovej a Zory Paulíniovej by mali ľudia túto možnosť využiť v čo najväčšej miere.
Architektka Zora Paulíniová pracuje v súčasnosti v oblasti vzdelávania ako konzultantka pre verejné priestory. Často moderuje verejné stretnutia, na ktoré prichádzajú ľudia zo samosprávy aj nahnevaní občania. „So sebou si nesú hnev a zlosť, lebo sa ich nikto na začiatku nespýtal, ako si niektoré veci predstavujú,“ povedala. Ide o zanedbanie komunikácie. Ľudia sa veľmi často nedostanú k informáciám. Podľa Martiny Paulíkovej sú síce zverejňované, ale spôsobmi, aké možno fungovali pred desiatimi rokmi.
„Potom sa stane, že úradníci aj chcú mať dobrý územný plán, urobia stretnutie a ľudia neprídu. Hovoria, že nemajú záujem,“ hovorí Paulíková. Myslí si, že sa dá s verejnosťou rozprávať prijateľným spôsobom tak, aby samospráva zistila, aké sú ich predstavy, čo by chceli v územnom pláne svojho mesta zmeniť a čo nie. „Ľuďom treba vysvetliť, že územný plán je dokument, ktorý ich ovplyvní v každodennom živote. Je nutné im povedať, čo sa stane s ich pripomienkami.“
Vedieť sa pýtať
Ľudia si často hovoria, že vyjadrovať sa je zbytočné, lebo ich pripomienkami sa nikto nezaoberá. „Tí, ktorí územný plán predstavujú, často používajú slová, ktorým ľudia nerozumejú a potom majú pocit, že ide o niečo, čo nie je pre nich, ale pre niekoho iného,“ pripomína Paulíková. V tejto fáze je podľa nej dôležitá úloha občianskych združení a iniciatív, ktoré by mali získavať informácie. „Pýtať sa normálnym ľudským spôsobom, čo si kde predstavujú, čo by na mieste muselo byť, aby si tam dali stretnutie. Čo na tom mieste považujú za päť najkrajších vecí alebo nebezpečných vecí. So získanými odpoveďami sa dá ďalej pracovať.“
Ľudia podľa nej nevedia, aké šrafovanie je v územnom pláne, ale vedia veľmi dobre povedať, čo im chýba alebo čo by potrebovali. „Ak architekt počúva, dokáže to dať na výkres,“ dopĺňa ekologička.
Mesto môže ušetriť
Sú známe príklady z miest, kde sa ľudia niečoho dlhodobo domáhali a dosiahli svoje. Podľa Zory Paulíniovej má zmysel, keď sa samospráva učí, že nemôže občanov obchádzať. „Poznám situácie, keď došlo k súdnym sporom, ktoré nakoniec občania vyhrali, ale stálo to strašne veľa energie.“
Samospráva až potom povedala - poďme diskutovať, ako to chcete. „Príkladom je park vo Zvolene pri Hrone, územie malo byť zastavané. Teraz je v územnom pláne ako takzvaná nedotknuteľná plocha,“ dopĺňa Paulíková.
Ak sa včas dá ľuďom priestor, ušetrí sa veľa času a energie. „Niekto dá ohromné peniaze do projektovej dokumentácie, začne vykupovať pozemky a zrazu sa ľudia začnú ozývať proti. On povie, veď ja som to tak dobre naplánoval a myslel. Veľa peňazí sa tak minie zbytočne.“
